Hoci to chvíľu vyzeralo, že vzbúrenci z Hlasu zákon o zabezpečení dostupnosti zdravotnej starostlivosti zablokujú, parlament v stredu večer „bič na lekárov“ napokon prijal. Lekári tak budú nútení pracovať pod hrozbou väzenia.
Keď premiér Robert Fico v Sobotných dialógoch povedal, že sa máme nechať prekvapiť, ako vláda vyrieši problém s hromadnými výpoveďami lekárov, bolo zrejmé, že žiadne prekvapenie sa konať nebude, lebo okrem zavedenia „mimoriadnej situácie“ veľa iných možností nemá.
A veruže žiadne prekvapenie sa ani nekonalo. Hoci pojem „nútená práca“ sa v prijatej novele priamo nevyskytuje, poslanci ho de facto do našej legislatívy zaviedli. Lekárovi, ktorý by predstieral chorobu, falšoval listinu alebo použil „iný úskok“ (čo to je?), hrozí 1-5 rokov väzenia.
Nútiť niekoho pracovať pod hrozbou väzenia je v demokratickej krajine úplne za čiarou. Poslanci vedeli prečo slovné spojenie „nútená práca“ do zákona explicitne neuviedli, neznie dobre. Zaváňa totalitou. Najmä v nemčine má veľmi negatívnu konotáciu. „Zwangsarbeit“ pripomína nacistickú éru, keď boli nepohodlní ľudia posielaní do „táborov ochrannej väzby“ (čo je zasa eufemizmus pre koncentrák).
Nemožno sa preto čudovať, že predseda LOZ Peter Visolajský v liste adresovanom prezidentovi Petrovi Pellegrinimu napísal: „Sme presvedčení, že poslanci Národnej rady by mali mať na pamäti, že takéto zákony formujú novú politickú kultúru. Nútiť jednotlivca pracovať, keď sa slobodne rozhodol odísť, prekračuje hranice demokracie a narúša demokratické princípy,“
Nuž, naši vládni politici sa majú ešte veľa čo učiť od svojho vzoru – Viktora Orbána. Ten takéto zákony prijímať nemusí. Napriek tomu, že vládny Fidesz disponuje ústavnou väčšinou, pravidelne predlžuje mimoriadny stav, čo Orbánovi o. i. umožňuje obchádzať parlament pri prijímaní legislatívy.
Ale späť na Slovensko. Je zrejmé, že vláda si nevedela rady, tak siahla po tomto krajnom riešení. Keby neporušila memorandum z r. 2022, ktoré lekárom zaručovalo nárast platov, situácia nemusela zájsť tak ďaleko.
Keď premiér hovorí, že „zdravotníctvo je téma pre ministra, nie premiérska,“ tak sa iba alibisticky snaží zbaviť tohto horúceho zemiaka. Zdravotníctvo spolu so školstvom zaostávajú dva dlhodobo nereformované rezorty.
Je verejným tajomstvom, že zdravotný systém u nás nefunguje, lebo je zle nastavený. O zavedení DRG systému sa diskutuje dlhé roky, no doteraz sa k tomuto kroku neprestúpilo, hoci by pomohol situáciu výrazne sprehľadniť – bolo by jasné, koľko ktorý úkon stojí. Niekomu však zjavne vyhovuje, aby v slovenskom zdravotníctve panoval chaos, v mútnych vodách sa predsa najlepšie loví…
Premiér, namiesto upokojenia situácie a konštruktívneho riešenia, sa snažil konflikt s lekármi maximálne vyhrotiť. Prišiel s osvedčenou taktikou, ktorá má oponenta v očiach verejnosti očierniť. Preto hovoril o tom, že lekárom zarábajúcim oveľa viac ako je priemerný plat v hospodárstve (čo je vzhľadom na ich kvalifikáciu bežné všade), ide iba o peniaze a sú natoľko úzkoprsí, že sa „handrkujú“ o 62 eur. Veľmi dobre vie, že keď sa mu podarí u ľudí vyvolať závisť, ľahšie si ich získa na svoju stranu, lebo ich začnú nenávidieť.
V tejto súvislosti však zabudol dodať, že memorandum, ktoré lekárom zaručilo rast miezd o 9,7 percenta, podporili v roku 2022 aj poslanci Smeru. A opomenul najmä to, že nie každý si môže zvýšiť dvojnásobne platy, navyše spôsobom ako to urobila vo februári vláda, ktorá obišla platný zákon a vďaka navýšeniu paušálnych príplatkov sa ešte aj vyhne plateniu daní…
V celom tom huriavku zaniká to podstatné: v tomto spore ide o to, či naše zdravotníctvo bude slúžiť pacientom alebo oligarchom, ktorí z neho odčerpávajú verejné zdroje.
V neposlednom rade spôsob ako vláda prinútila lekárov pod hrozbou väzenia pracovať je veľmi nebezpečný precedens. Dnes sú to lekári a zajtra to bude kto?