Niekedy sa zdá, že verejná debata o daniach a odvodoch na Slovensku je viac o dojmoch než o dátach. Najnovšie sa k tomu pridali aj Silvia Hallová z Grant Thornton a timlíder pre ekonomiku strany SaS poslanec Marián Viskupič. Obaja tvrdia, že Slovensko má „extrémne vysoké“ daňovo-odvodové zaťaženie práce, dokonca vraj druhé najvyššie v celej Európskej únii. Znie to hrozivo. Až na ten detail, že realita vyzerá trochu inak. Teda vlastne úplne inak.
Čo však hovoria dáta OECD? Podľa aktuálne vydanej analýzy z pera ekonóma Antona Marcinčina je Slovensko z pohľadu verejných príjmov niekde okolo priemeru OECD a EÚ. Výnosy z dane z príjmu a odvodov dosahujú 18,8 % HDP, čo je prakticky rovnaké ako v Česku či Estónsku a menej než v Rakúsku, Slovinsku či Taliansku.
Analýza: Vysoký daňový klin? Áno aj nie
Daňovy klin
Daňový klin je odborný pojem, ktorý hovorí o tom, aké vysoké je daňovo-odvodové zaťaženie celkových mzdových výdavkov. Nie, na druhom mieste v Európe fakt nie sme.
- Rodiny s deťmi majú na Slovensku jeden z najnižších daňových klinov v Európe, len 30 až 33 %, kým európsky priemer je 38 až 40 % (podľa príjmu rodičov).
- Slobodní zamestnanci s priemernou mzdou majú klin okolo 43 %, teda približne na úrovni priemeru EÚ. No v žiadnom prípade nie druhý najvyšší, ale až siedmy najvyšší.
- Slobodní s nízkou mzdou sú na tom horšie – ich klin patrí medzi najvyššie v Únii.
Inými slovami: vysoké zaťaženie áno, ale nie pre všetkých, viac sú zaťažení daňami a odvodmi ľudia s nízkymi príjmami bezdetní jednotlivci. A už vôbec nie „extrémne vysoké“ a „ druhé najvyššie“.
Kde naozaj tkvie problém
Skutočný problém slovenského modelu je niekde úplne inde. Nízke mzdy, nerovnováha medzi zamestnancami a SZČO, ale hlavne zle nastavený daňový mix a nastavenie daní z príjmov. Najmä relatívne vysoké zdanenie nízkych príjmov a nízke zdanenie vysokých príjmov. Tu by pomohlo nielen zavedenie skutočnej progresivity do systému, ale aj zásadne zvýšenie odpočítateľnej položky z daní a jej naviazanie buď na rast miezd, alebo inflácie (prípadne iný relevantný automat).
A ešte k tej predstave, že stačí „znížiť odvody“ a raj na zemi je za rohom. Pri priemernom podiele odmien zamestnancov na HDP (ale aj pridanej hodnote) patríme ku krajinám s najnižším podielom v EÚ. Nie preto, že by nám štát bral extrémne veľa, ale preto, že zamestnanci, keď budeme rovnako expresívni, ako vyššie menovaní „odborníci“, zarábajú extrémne málo a ich mzdy sú tretie najnižšie v EÚ (my to však vieme podložiť dátami).
Držme sa faktov, nie mýtov
Takže, milí „odborníci“ strašiaci druhým najvyšším klinom v Európe a extrémnym zdanením príjmov – bolo by vhodné menej rozprávať a viac študovať. Dáta sú totiž tvrdohlavé. Slovensko nie je žiadna daňovo-odvodová apokalypsa. Je to krajina, kde rodiny s deťmi majú relatívne nízke zaťaženie, bezdetní s nízkymi mzdami relatívne vysoké a kde najväčší problém nie je „klin“, ale nízke mzdy.
A ak niekto tvrdí, že sme hneď za Francúzskom, je to asi skôr jazykový lapsus, nie seriózna ekonomická analýza.