Naprieč celou Európou narastá tlak politikov a zamestnávateľov na zvyšovanie zamestnanosti ako odpoveď na demografické zmeny a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Miera zamestnanosti sa často interpretuje ako cieľ sám o sebe, avšak ignorovanie kvality pracovného prostredia a skrytých bariér, ktoré bránia plnému využitiu pracovného potenciálu občanov, prehlbuje nerovnosti a oslabuje sociálnu súdržnosť.
Nová analýza Inštitútu pre sociálne výskumy (WSI) v Nemecku ukazuje, že diskriminačné praktiky na pracovisku, pretrvávajúce stereotypy a slabé pracovnoprávne zabezpečenie bránia najmä ženám, starším pracovníkom a osobám so zdravotným, alebo sociálnym obmedzením aktívne sa uplatniť na trhu práce. Hoci ide o empirický materiál z nemeckého kontextu, javy, ktoré popisuje, sú vo viacerých ohľadoch priamo porovnateľné – ak nie horšie – aj so situáciou na slovenskom trhu práce.
Namiesto inklúzie bariéry
Analýza WSI poukazuje na to, že viacúrovňové snahy o zvýšenie miery zamestnanosti samy osebe neodstránia jadro problému, ak sa nezamerajú na samotné pracovné prostredie. Kým reformy v oblasti pracovnej politiky sa často viažu na daňové stimuly, flexibilitu pracovného času či zvýšenú pracovnú aktivitu, štúdia zdôrazňuje, že kľúčové bariéry spočívajú v kultúre práce a postojoch zamestnávateľov. Táto logika je relevantná aj pre Slovensko, kde sa diskusia točí okolo tvrdenia, že: „musíme pracovať viac!“, namiesto „musíme pracovať kvalitnejšie“.
Podľa WSI pretrváva vo firmách model „ideálneho pracovníka“. Človek plne dostupný, bez zdravotných obmedzení, bez rodinných povinností a schopného pracovať nad rámec pracovnej štandardnej pracovnej doby. Tento model diskriminuje osoby, ktoré z objektívnych dôvodov nevyhovujú tomuto ideálu, najmä rodičov s rodinnými povinnosťami, starších pracovníkov či ľudí so zdravotným znevýhodnením. Nielenže im takáto firemná kultúra neponúka skutočné rovnaké príležitosti, ale priamo znižuje ich šance na udržanie zamestnania a kariérny rast v zamestnaní.
V slovenskom kontexte sa tento model „ideálneho pracovníka“ často premieta do požiadaviek, ktoré presahujú rámec štandardného pracovného času a bežných pracovných povinností a sú sprevádzané očakávaniami neobmedzenej časovej flexibility a vysokej pracovnej intenzity. Zamestnanci, ktorí týmto očakávaniam nedokážu, alebo jednoducho nechcú dlhodobo vyhovieť, sú v praxi častejšie vystavení riziku straty zamestnania alebo znevýhodnenia na trhu práce. Súčasne sa vo verejnej diskusii udržiava naratív nedostatku pracovnej sily, ktorý legitimizuje tlak na dovoz pracovníkov z tretích krajín, ochotných akceptovať dlhší pracovný čas a horšie pracovné podmienky. Tento rozpor medzi dostupnosťou domácej pracovnej sily a deklarovaným nedostatkom zamestnancov poukazuje na štrukturálny problém kvality pracovných podmienok na Slovensku a naznačuje prvky sociálneho dumpingu, ktoré oslabujú postavenie pracujúcich ako celku.
K tejto problematike sa vyjadrila pre Aktuality.sk aj prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová, ktorá povedala, že: „niektorí zamestnávatelia volia cestu lacnej pracovnej sily, ktorú dovážajú z tretích krajín. Svedčí to o tom, že náš pracovný trh je deformovaný a Slovensko sa tak nevymaní z pasce lacnej pracovnej sily a nízkych príjmov“.
Politické opatrenia nestačia bez zmien v praxi
Vyššie spomínaná štúdia kriticky hodnotí aj bežné politické návrhy, ktoré sa snažia motivovať jednotlivcov k vyššej pracovnej aktivite prostredníctvom finančných či administratívnych stimulov. Tieto opatrenia podľa autorov len umelo podporujú zvýšenú pracovnú účasť bez toho, aby riešili skutočné mechanizmy nerovností a prekážok v každodennej praxi. Aj keď formálne existujú antidiskriminačné normy a zákonné rámce, ich implementácia je často slabá a nedostatočne vynútiteľná, čo vedie k pretrvávaniu nerovnosti pred zákonom aj v pracovnom živote.
Takýmito opatreniami, ktoré reálne nič neriešia sú na Slovensku napr. „práca namiesto dávok“, alebo „rušenie PN posudkovými lekármi“. Ide o represívne opatrenia, ktorých dopady budú z dlhodobého hľadiska škodlivé a neriešia základný problém – zle a neinkluzívne pracovné podmienky na Slovensku. Namiesto toho, treba odstraňovať skutočné bariéry na trhu práce.
Dôsledky pre Slovensko – paralely a výzvy
Podobne ako v Nemecku, aj na Slovensku zaznievajú výzvy na zvyšovanie zamestnanosti ako riešenie demografických a ekonomických problémov. Údajný nedostatok pracovnej sily však nemôže zakrývať skryté bariéry, ktoré bránia skutočnému zapojeniu všetkých skupín obyvateľstva do produktívnej práce. Bez zmeny pracovnej kultúry a pracovných podmienok, posilnenia pracovnoprávnej ochrany a dôslednej implementácie zásad rovnosti príležitostí zostanú tie menej dostupné domáce pracovné zdroje aj naďalej nevyužité.
V tejto súvislosti sa potvrdzuje, že nepostačuje len merať štatistiky zamestnanosti, alebo nezamestnanosti, pretože bez zohľadnenia kontextu ide o v realite nič nehovoriace čísla. Nevyhnutnosťou je zodpovedne sa zaoberať kvalitou pracovného prostredia a bariérami, ktoré deformujú pracovné príležitosti pre ženy, starších pracovníkov či osobitne znevýhodnené skupiny. Odbory zohrávajú kľúčovú úlohu nielen v presadzovaní práv zamestnancov, ale aj v transformácii kultúry práce, nastavení reálnych mechanizmov rovnosti a obhajobe skutočných pracovných podmienok, ktoré dávajú reálne príležitosti všetkým.