Zdá sa to až neuveriteľné, ale Nemecko, ako jedna z mála krajín EÚ, nemalo dlhé roky uzákonenú minimálnu mzdu platnú pre všetky sektory ekonomiky. A to i napriek tomu, že odbory sa o to usilovali. Túto agendu sa podarilo presadiť až v r. 2015 sociálnym demokratom, ktorí vtedy boli súčasťou tzv. veľkej koalície.
Hoci odbory v Nemecku dlho bojovali za to, aby bola v SRN zavedená zákonná minimálna mzda, narážali na odpor. Časť ekonómov argumentovala tým, že minimálna mzda bude „zabijakom pracovných miest“. Stal sa však pravý opak. Napriek hororovým scenárom sa počet pracovných miest od jej zavedenia zvýšil. Minimálnu mzdu v súčasnosti využíva viac ako šesť miliónov ľudí – najmä v odvetviach s nízkymi mzdami, ako je maloobchod, gastronómia, upratovanie a starostlivosť – inými slovami, ide o zamestnancov, ktorí zabezpečujú chod podnikov.
V niektorých regiónoch, najmä vo východnom Nemecku, je minimálna mzda značne rozšírená. Poberá ju tu niekedy až každý tretí zamestnanec. Najmä v odvetviach, v ktorých často dominujú ženy, minimálna mzda pomáha znižovať rozdiely v odmeňovaní mužov a žien.
Zavedenie minimálnej mzdy teda nezvýšilo nezamestnanosť, ale viedlo k zmene pracovných miest: od menej produktívnych s nižšími mzdami k produktívnejším a lepšie plateným pracovným miestam.
Keď Nemecko v roku 2015 zaviedlo minimálnu hodinovú mzdu, jej výška dosahovala 8,45 eura. Každoročne sa však zvyšovala, a tak postupne do roku 2024 stúpla až na 12,41 eur.
Na prelome rokov 2024 a 2025 sa minimálna mzda zvýšila na 12,82 eura za hodinu, čo predstavuje nárast iba o 41 centov. Toto miniatúrne zvýšenie presadili zamestnávatelia spolu s predsedom príslušnej Komisie pre minimálnu mzdu proti hlasom odborov. Je to facka miliónom zamestnancov, najmä vzhľadom na vysokú infláciu v posledných rokoch. V skutočnosti ide len o „kozmetickú zmenu“, nakoľko od roku 2019 vzrástli ceny v Nemecku v priemere o 20 %, no mzdy sa zvýšili iba o 15 %. Hoci kancelár Olaf Scholz presadzoval minulý rok zvýšenie minimálnej mzdy na 15 eur, narazil na odpor zamestnávateľov aj opozičnej CDU.
V júni 2025 sa Komisia pre minimálnu mzdu stretne opäť, aby predložila návrhy na minimálnu mzdu na roky 2026 a 2027. Už teraz je jasná jedna vec: smernica EÚ o minimálnej mzde, ktorá stanovuje, že primeraná minimálna mzda by mala predstavovať aspoň 60 % mediánu príjmu zamestnancov na plný úväzok, sa bude musieť začať konečne dôsledne uplatňovať. Pre Nemecko to v súčasnosti znamená približne spomínaných 15 eur. Je to nielen spravodlivé, ale aj nevyhnutné na ochranu ľudí pred chudobou, ktorí napriek tvrdej práci sotva dokážu vyžiť s tak nízkymi príjmami.
Podľa Nemeckej konfederácie odborových zväzov (DGB) zástupcovia zamestnávateľov v Komisii pre minimálnu mzdu musia konečne splniť svoju povinnosť a prispieť k tomu, aby minimálna mzda bola odolná voči chudobe: „Ak sa tento cieľ nepodarí dosiahnuť v rámci komisie, bude opäť na zákonodarcoch, aby zabezpečili primeranú minimálnu mzdu. Komisia, predovšetkým na strane zamestnávateľov, má teda vo vlastných rukách, či sa minimálna mzda opäť stane predmetom politických sporov.“
Podľa DGB cieľom zostáva minimálna mzda na úrovni životného minima: mala by zabrániť chudobe napriek práci, udržať stabilnú kúpnu silu a umožniť sociálnu participáciu. Minimálna mzda však môže byť len najnižšou hranicou. Dobré mzdové a pracovné podmienky sa vytvárajú predovšetkým prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Preto odbory vyzývajú politikov, aby prijali prísnejšie opatrenia na podporu kolektívneho vyjednávania.
Zdroj: DGB, Tagesspiegel
Foto: Flickr