K odmietavému postoju zamestnávateľov voči zvyšovaniu minimálnej mzdy sa v posledných rokoch pridala aj ostrá kritika naviazania výšky príplatkov na hodinovú minimálnu mzdu. Hoci z makroekonomického hľadiska sme sa tejto tematike odborne venovali v dokumente s názvom Minimálna mzda na Slovensku – 2024 (odmeňovanie v 21. storočí v kontexte protiargumentov a mýtov), na tento problém sme sa rozhodli pozrieť aj z pohľadu mikroekonómie, prostredníctvom toho aké dopady to má na konkrétne podniky.
Vybrali sme si pekáreň Vamex a. s. v Košiciach, k čomu nás viedli viaceré faktory. Práve zamestnávatelia z tohoto sektora totiž najviac kritizujú zvyšovanie minimálnej mzdy a príplatkov tvrdiac, že príplatky za nočné postihujú najmä pekárne.
„Zhruba 81 percent času, kedy sa vyrába čerstvé pečivo a deje sa tak najmä v príplatkovo exponovaných časoch. Musíme vyrábať v noci, musíme vyrábať cez sviatok, musíme vyrábať v nedeľu,“ uviedol generálny riaditeľ pekární v Košiciach Viktor Gumán pre RTVS.
V roku 2017, keď sa príplatky za zmenovú prácu zavádzali do zákona dokonca riaditeľ a spolumajiteľ Vamexu tvrdil, že im zvýšenie minimálnej mzdy a zavedenie príplatkov navýši mzdové náklady o 2milóny eur.
Dôveruj, ale preveruj
Tieto každoročne sa opakujúce apokalyptické výroky sa dajú ľahko overiť v účtovnej uzávierke podniku. Absurdné tvrdenia Viktora Gumána o navýšení mzdových nákladov o zhruba 2 milióny eur (osmina vtedajších celoročných tržieb) sa podarilo čiastočne spochybniť už v roku 2017, keďže už vtedy sa nepozdávali ekonómom (dokonca aj tým pravicovým). Po overení faktov a konfrontácií s realitou bol článok uverejnený na stránkach časopisu Trend stiahnutý pre jeho zjavnú nepravdivosť. Dá sa nájsť už len v archíve. Dnes už pán Gumán (asi radšej) „nešermuje“ číslami, ale stále sa tvári, akoby mzdové náklady predstavovali pre firmu nejaký zásadný problém. Skúsme sa preto pozrieť na základné ukazovatele podniku.
Podľa ziskovosti sa môže zdať, že zvýšenie mzdových nákladov v roku 2018, v prvom roku zavedenia príplatkov mohlo spôsobiť prepad do straty. No minimálna mzda, aj príplatky sa zvyšovali aj v nasledujúcich rokoch a firma bola každý rok v zisku, dokonca v roku 2023 firma vytvorila rekordný zisk.
Tržby naznačujú, že podnik kvôli navýšeniu nákladov na minimálnu mzdu a príplatky až taký problém mať nemohol, pretože tržby narástli až o takmer 1,6 milióna eur. Pričom osobné náklady na mzdy sa nezvýšili o 2 milióny eur, ako tvrdil Viktor Gumán, ale iba o 567 tisíc eur (stúpli z 2,867 mil. eur v roku 2017 na 3,436 mil. eur v roku 2018). V roku 2023, keď Vamex dosiahol historicky najvyšší zisk, boli osobné náklady vo výške 5 063 610 eur. Podľa tvrdení generálneho riaditeľa a majiteľa mal mať VAMEX osobné náklady vo výške skoro 5 miliónov eur už v roku 2018.
Podiel mzdových a osobných nákladov na celkových nákladoch
Ak sa chceme pozrieť na fakt, akým spôsobom ovplyvňuje výška miezd náklady podniku, tak je potrebné sledovať mzdové a osobné náklady. Debata o tom, či je lepšie sledovať mzdové, alebo osobné náklady je zložitá a každý z týchto ukazovateľov má svoje plusy a mínusy, no tu sa s touto problematikou nebude zdržovať. Ak si tieto ukazovatele dáme do pomeru k celkovým nákladom spoločnosti tak konkrétne pri Vamexe nám vychádzajú pomerne zaujímavé čísla.
Podiel mzdových aj osobných nákladov na celkových nákladoch spoločnosti je aj napriek miernym výkyvom konštantný a relatívne nízky. Ak by napríklad narástli osobné náklady o 10 %, tak celkové náklady spoločnosti by poskočili o zhruba 2 %, čo nie je nijako zásadný celkový nárast nákladov pre firmu.
Iné náklady
Z posledného grafu vyplýva, že na kondíciu podniku vplývajú skoro z 80 % iné ako osobné náklady a preto je dôležité sledovať, ako sa vyvíjajú tie a akým spôsobom ovplyvňujú výkonnosť podniku.
Najväčšiu položku v prípade Vamexu predstavujú náklady na spotrebu energií a ostatných neskladovateľných dodávok. Ako vidno na grafe, tieto náklady zásadným spôsobom poskočili v roku 2022 o 4,2 milióna eur a odvtedy tvoria viac ako polovicu celkových nákladov firmy. A ako sa to odrazilo na zisku spoločnosti? Zisk medziročne poklesol o cca 150 tisíc eur. A aj napriek tomu že v roku 2023 tieto náklady boli vo výške 52,4 % z celkových nákladov, tak firma Vamex dosiahla rekordný zisk vo výške 3 miliónov eur.
Pridaná hodnota na zamestnanca
Z hľadiska produktivity (hoci najvyšší podiel na zvyšovaní produktivity nemajú reálne v rukách zamestnanci, ale zamestnávatelia) je potrebné sledovať taký ukazovateľ, ako je pridaná hodnota na zamestnanca a dať si tieto ukazovatele aj do pomeru k mzdovým a osobným nákladom.
V tomto prípade je možné polemizovať, či mzdy v podniku sú dostatočné, alebo nie, to by však malo byť možno predmetom kolektívneho vyjednávania (majú tam vôbec zamestnanci založenú odborovú organizáciu?). Záver, ktorý je však možné smelo urobiť, je jasný. Mzdové náklady v tejto firme ani zďaleka neohrozujú výkonnosť a efektivitu podniku. A ani rast minimálnej mzdy a príplatkov, napriek strašeniu Viktora Gumána (majiteľa a riaditeľa firmy) nijakým spôsobom neohrozujú túto firmu.
Otázku, prečo majitelia a manažment podniku, prikladajú mzdovým a osobným nákladom až takú dôležitosť bude skôr v tom, že ide o položku, ktorú dokážu ovplyvniť, na rozdiel od cien energií. To by sa dalo chápať, ale strašiť a naznačovať apokalyptické scenáre plynúce zo zvyšovania miezd, nemá oporu ani v dátach, ani v realite.
Niečo možno vysvetľuje nasledovné video z roku 2016, kde personálna manažérka spoločnosti Vamex a manželka Viktora Gumána, tvrdila, že „nikto pracovať nechce“ (od 2:36):
Otázka je, prečo asi „nikto pracovať nechce“? Nebude to aj mzdovou úrovňou? Nebude to aj tým, že nestačí „dávať prácu“, ale ju aj primerane odmeniť?