V debate o vyšších platoch a mzde pre zamestnancov vo verejných a štátnych službách málokedy zaznie aj jeden z argumentov, prečo je tento rast dôležitý pre každého jedného pracujúceho na Slovenku. Vyššie platy pre úradníkov, učiteľov, policajtov, ale aj upratovačky a kuchárky v materských škôlkach, školníkov alebo vrátnikov budú mať efekt aj na rast miezd a platov v celej krajine.
Efekt mzdovej kotvy
Zvyšovanie miezd vo verejnom sektore totiž často slúži ako mzdová kotva pre súkromný sektor. Takmer všade na svete je verejný sektor jedným z najväčších zamestnávateľov, čo znamená, že nastavenie miezd v tomto sektore má významný vplyv na celkovú mzdovú úroveň v ekonomike. Keď sa mzdy vo verejnom sektore zvýšia, zamestnanci v súkromnom sektore môžu očakávať podobné zvýšenia, keďže sa vyvíja tlak na súkromných zamestnávateľov, aby upravili mzdy smerom nahor.
Napríklad v Írsku počas finančnej krízy v roku 2008 vláda zaviedla úsporné opatrenia vrátane zmrazenia miezd vo verejnom sektore. Toto zmrazenie malo priamy a to negatívny dopad na mzdové trendy v súkromnom sektore, kde sa rast miezd spomalil. Naopak, keď došlo k postupnému odstraňovaniu týchto opatrení a k zvyšovaniu miezd vo verejnom sektore, súkromný sektor začal reagovať podobným spôsobom, čím sa opäť začal zvyšovať celkový rast miezd v krajine.
Štúdie OECD
Aj podľa OECD zvyšovanie miezd vo verejnom sektore môže podporiť rast miezd v súkromnom sektore. OECD vo svojich analýzach často zdôrazňuje, že mzdy vo verejnom sektore zohrávajú dôležitú úlohu pri stanovovaní mzdových trendov v širšej ekonomike. Ak verejný sektor zvyšuje mzdy, vedie to k motivovaniu súkromných zamestnávateľov, aby ponúkli konkurencieschopné mzdy. Ak si samozrejme chcú získať alebo udržať kvalifikovaných pracovníkov. Tento jav sa zreteľne prejavuje v ekonomikách s nízkou mierou nezamestnanosti, kde je pracovná sila obmedzená a súkromní zamestnávatelia musia ponúknuť lepšie podmienky, aby zostali atraktívni pre pracovníkov.
OECD vo svojich správach uvádza, že táto dynamika môže byť kľúčová pre udržanie rovnováhy na trhu práce, najmä v čase, keď ekonomika vykazuje známky rastu a dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile je vysoký, čo je podľa slov slovenských zamestnávateľov práve toto obdobie.
Empirické dôkazy z Európy
V Európe sa v niektorých krajinách, ako Nemecko a Švédsko, ukázalo, že zvyšovanie miezd vo verejnom sektore priamo ovplyvňuje zlepšenie mzdových podmienok aj v súkromnom sektore. V Nemecku, kde verejný sektor zahŕňa naozaj významný počet zamestnancov, zvyšovanie miezd pre verejných pracovníkov často vedie k tlaku na zvýšenie miezd aj v súkromných firmách, najmä v sektoroch, kde sú podobné kvalifikácie a zručnosti. Verejný sektor v Nemecku je navyše známy svojimi dobre organizovanými odbormi, ktoré majú veľkú vyjednávaciu silu, čo umožňuje dosahovať pravidelné zvyšovanie miezd.
V Škandinávii, konkrétne vo Švédsku, sa dlhodobo sleduje, ako zvyšovanie miezd v štátnom sektore funguje ako katalyzátor pre mzdy v súkromnom sektore. Tamojšie štúdie ukázali, že v regiónoch s vysokou koncentráciou verejných zamestnancov dochádza k celkovému zvýšeniu miezd v súkromnom sektore, keď sa zvyšujú mzdy vo verejnom sektore. Tento efekt je pripisovaný mzdovým vyjednávaniam a sociálnemu dialógu, ktorý je veľmi aktívny v škandinávskych krajinách.
USA a verejné investície
V Spojených štátoch existuje historický precedens, že keď vláda zvyšuje platy vo verejnom sektore a investuje do infraštruktúry a verejných služieb, celá ekonomika z toho profituje. Zvýšené výdavky verejných zamestnancov stimulujú spotrebu, čo vedie k vyššiemu dopytu po tovaroch a službách.
Príkladom je program New Deal v 30. rokoch 20. storočia, ktorý zahŕňal rozsiahle verejné investície a vytváranie pracovných miest vo verejnom sektore, čo malo za následok zlepšenie mzdových podmienok v celej ekonomike. Aj nedávne iniciatívy, ako napríklad návrhy na infraštruktúrne balíčky počas pandémie COVID-19, ktoré zahŕňali zvýšenie miezd pre pracovníkov v kritických odvetviach, ukazujú podobnú dynamiku, kde zvýšenie miezd vo verejnom sektore môže viesť k širšiemu hospodárskemu rastu a zlepšeniu mzdových podmienok v súkromnom sektore.
Slovensko masívne zbrojí, na platy nezostáva
Načo teda vlastne čaká slovenská vláda? Predseda SNS Andrej Danko na veľkej predvolebnej debate odborárom pred rokom tvrdil, že je „najvyšší čas zvýšiť mzdy“. Terajší minister sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš z Hlasu v tej istej debate povedal, že „platy na Slovensku sú nedostatočné“. Exminster Ján Richter zo Smeru vyhlásil, že „na Slovensku sa musí oplatiť pracovať, a preto musia ísť platy hore“.
Namiesto toho plánuje Slovensko kúpiť od Izraela protivzdušný systém za viac ako 550 miliónov eur, za ďalších 100 miliónov plánujeme kúpiť húfnice, ďalších 500 miliónov má padnúť na novú vojenskú nemocnicu v Prešove, približne 200 miliónov sa vyčerpá na rekonštrukciu letiska Sliač pre stíhačky F16. Ďalšie milióny pôjdu na nákup pištolí, Slovensko bude splácať z predchádzajúcich objednávok stíhačky F16 aj obrnené transportéry C90. Hovorí sa o pláne modernizovať tankové vojsko za takmer 2 miliardy eur. A plánuje sa zatraktívniť dobrovoľná služba v armáde, formou aktívnych záloh alebo po novom „národnej“ brigády. Ďalšie milióny na výcvik a logistiku ako aj benefity pre nových dobrovoľníkov, ktorých by ministerstvo obrany videlo po boku profesionálnych vojakov.
Nikto nespochybňuje potrebu posilniť obranyschopnosť Slovenska v čase ruskej agresie na Ukrajine. Na druhej strane prehnané obranné akvizície znižujú objem prostriedkov potrebných inde. Prečo by sa mala zvýšiť ochota brániť krajinu či nebodaj dobrovoľne vstupovať do armády, keď sme svedkami nezáujmu vlády o to, ako sa majú jej vlastní zamestnanci? Práve tí, ktorí by mali uvádzať do reality všetky nápady strán, ktoré sú u kormidla, opäť ostali na chvoste.