V posledných týždňoch sa v médiách objavujú správy o tom, ako nás ostatné krajiny V4 (Poľsko, Česko a Maďarsko) porážajú v platovej oblasti. K tejto téme sa vyjadrujú politici, zamestnávatelia, novinári a rôzni analytici. Najčastejšie sa pri zdôvodňovaní tohto stavu spomína daňovo-odvodové zaťaženie.
Preto si rozoberme tento stav a pokúsme sa odpovedať na otázky, ktoré položili Aktuality svojim respondentom.
V čom vidíte hlavnú príčinu, že v raste platov v súkromnom sektore Slovensko za posledné roky výrazne zaostalo?
V prvom rade, ak pozeráme na rastové indexy, tak okrem samotných indexov sa treba pozerať aj na kontext. Na rast HDP, na rast produktivity práce, na deflátory a hlavne na fakt, z akej výšky sa v jednotlivých porovnávaných krajinách začalo rásť a kam tieto krajiny dorástli. Jednoduché porovnávanie indexov rastu je zásadne nedostatočné a v mnohých ohľadoch aj manipulatívne. Odpovedať na túto otázku sa preto nedá nejako zjednodušujúco, pretože ide o komplexný problém a jav. Ale ak to máme túto problematiku posúdiť trochu zjednodušene, tak na Slovensku sa vyčerpali pozitíva plynúce z lákania priamych zahraničných investícií a politík budovania konkurencieschopnosti cez politiku nízkych miezd. A hlavne, na Slovensku sme z dôvodu tohto spoliehania sa na PZI, akosi zabudli naskočiť na modernizačný vlak. Upozorňujú na to aj analytici IFP (štúdia 1, štúdia 2), ale aj analytici NBS (štúdia).
Do akej miery môžu za tento stav slovenské firmy a ich mzdová politika?
Firmy, ale aj niektorí analytici už roky dookola zvaľujú vinu za nízke mzdy na Slovensko na vysoké dane a odvody. Tento prístup je však zásadne nedostatočný a populistický. Nedávno náš kolega ekonóm Anton Marcinčin urobil k tejto téme štúdiu a z jeho dát vychádza, že naše dane a odvody sú porovnateľné s priemerom EÚ. Samozrejme, dane a odvody z príjmov sa dajú nastaviť určite lepšie, len sa to nedá urobiť nejako zjednodušene, pretože také zásahy v daniach, aké sme videli v roku 2019 aj 2022, postihli samosprávy, ktoré následne zvyšovali miestne dane a poplatky. Ak by sme len znížili odvody, tak to spôsobí výpadky v sociálnej a zdravotných poisťovniach. čiže, nemám problém s tým, aby sme napríklad odvody znižovali, pretože tam nás naozaj tlačí topánka. Len si treba zároveň povedať, ako chceme potom vykryť výpadky v už i dnes deficitnej sociálnej poisťovni? Pretože výlučne škrtmi sa k vyrovnanému rozpočtu nikdy nedopracujeme. A zároveň treba povedať, že aj keby sme znížili naše dane a odvody z príjmu na najnižšiu úroveň akú máme vo V4, tak by nešlo o žiaden kvalitatívny posun v čistých mzdách na Slovensku. Ak sa niekto tvári, že len úpravou daní a odvodov môže zásadne poskočiť nahor mzdové ohodnotenie slovenských zamestnancov, tak len manipuluje verejnou mienkou. Treba sa pozrieť na celkové mzdové náklady zamestnávateľov, tie patria medzi najnižšie či už v nominálnom vyjadrení, alebo aj v parite kúpnej sily. Takže nie je pravda, že slovenskí zamestnanci sú drahí.
Málo sa však hovorí o tom, že na Slovensku máme dlhodobo veľmi nízky podiel miezd na pridanej hodnote, čo v preklade znamená, že vyššie mzdy by sme si mohli dovoliť aj v súčasnom stave, to by však museli trochu zľaviť naši zamestnávatelia zo svojich požiadaviek na ziskovosť a návratnosť kapitálu. A druhý zásadný problém, ktorý na Slovensku máme je fakt, že slovenské firmy zásadne nedostatočne dekády investovali od výskumu a vývoja. Vo firemných investíciách do výskumu a vývoja na HDP máme nielen jeden z najnižších podielov v EÚ, ale sme dlhodobo najhorší aj spomedzi krajín V4. Takže sa netreba čudovať, že v krajinách, kde firmy vo vyššej miere investujú do svojej budúcnosti sa zvyšujú mzdy rýchlejším tempom. Slovenské firmy by v prvom rade nemali poukazovať na druhých, ale upratať si na vlastných prahoch.
Môžete v tomto smere nejako pomôcť slovenská vláda? Ak áno, tak aké opatrenia by mala zaviesť?
Štát má samozrejme množstvo nástrojov, ktoré v tejto oblasti môže využívať. V prvom rade by sme konečne mali opustiť politiku spoliehania na to, že potrebnú modernizáciu našej ekonomiky nám tu donesie niekto na tanieri. Štát by mal začať znova po dekádach robiť hospodársku a priemyselnú politiku a podporovať najmä firmy a sektory, ktoré budú zvyšovať modernizáciu našej ekonomiky, krajiny a spoločnosti ako takej. Vlády by sa mali konečne zamerať na zamestnancov a spotrebiteľov – podobne, ako je to v iných štátoch únie. Konkrétne to znamená opustiť model montážnej haly Európy, vyhovárania sa na neviditeľnú ruku trhu a začať aktívne meniť model riadenia a správy ekonomiky smerom ku kvalitnejším reguláciám a inštitúciám, stabilnejšiemu priestoru pre investorov a lepšiemu životnému a pracovnému prostrediu pre občanov a zamestnancov. Súčasťou je samozrejme kvalitné vzdelávanie a verejné investície do infraštruktúry, vedy a výskumu.
Samozrejme, niečo sa dá urobiť aj v daňovej a odvodovej oblasti, tam je však potrebné znovu nastaviť celý daňový systém na Slovensku, čo nie je ani jednoduchá, ani populárna úloha. Pretože akékoľvek zmeny v daniach, ktoré len neznižujú sadzby, ale zavádzajú nové dane, alebo zvyšujú niektoré súčasné daňové sadzby, využívajú rôzni populisti na politický boj a strašenie Armagedonom. Konfederácia odborových zväzov dlhodobo požaduje zmeny v daňovom mixe, zavedenie skutočnej progresivity do daňového systému, zreálnenie životného minima a zvýšenie odpočítateľnej položky z daní a nastavenie ich valorizácie.