Starnutie populácie je univerzálnym javom, ktorý ovplyvňuje vývoj nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii a ďalších vyspelých krajinách sveta. Ide o proces, ktorý bude pretrvávať ešte dlhé obdobie, a zároveň o komplexný jav s dopadmi na väčšinu oblastí nášho každodenného života. Popri vyššom tlaku na zdravotníctvo, verejné fondy sociálneho a zdravotného poistenia a zvýšenej potrebe sociálnych služieb pre starších spoluobčanov sa starnutie populácie čim ďalej, tým viac prejavuje a bude prejavovať na trhu práce. Bude ho determinovať a vynucovať si podstatné zmeny.
Starnutie populácie je pre ľudstvo dobrou správou, ale…
Predlžovanie ľudského života je naplnenou odvekou túžbou ľudí. Ide o výsledok snaženia lekárov a vedcov z najrôznejších vedných odborov. To sa spoločne so zvyšujúcou sa životnou úrovňou, vyššou dostupnosťou lekárskej starostlivosti a preferenciou zdravšieho životného štýlu každoročne premieta do postupného navyšovania strednej doby dožitia. Jednou z charakteristík celého procesu je jeho relatívne nízka dynamika. Na jednej strane to vytvára čas na reakciu a prípravu potrebných opatrení, úpravu existujúcich procesov a dobudovanie infraštruktúry, na strane druhej v sebe skrýva aj určitú mieru ohrozenia. Tvorcovia politík, ako aj veľká časť spoločnosti, tento jav podceňujú, nakoľko jeho dopady sa prejavujú pozvoľna a v niektorých oblastiach takmer nebadane. Je potrebné si ale uvedomiť, že môžeme dospieť k zlomovému bodu, od ktorého sa čiastkové zmeny vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva začnú kumulovať a ich negatívne dopady začnú komplikovať fungovanie spoločnosti ako celku.
Starnutie populácie na Slovensku nie je len dôsledkom predlžovania života ľudí, ale má viacero príčin. Ich kombinácia vytvára veľmi intenzívny a v najbližších desaťročiach nezvratný proces.
Starnutie zhora vekovej pyramídy
Starnutie zhora vekovej pyramídy je dôsledkov práve predlžujúcej sa strednej doby dožitia. V priemere žijeme dlhšie, čo má logický dopad na zvyšovanie početnosti starších vekových kohort. V roku 2004 stredná dĺžka života vo veku 50 rokov predstavovala pre mužov 23,8 roka a pre ženy 29,9 roka. V roku 2023 narástli tieto hodnoty na 27,5 roka u mužov a 32,9 roka u žien. Všetky realizované prognózy ukazujú, že tento trend bude naďalej pokračovať, čo bude mať za následok ďalšie zvyšovanie početnosti starších vekových kohort. Navyše dynamika starnutia populácie na Slovensku je jednou z najvyšších v celej Európskej únii. Slovensko sa tak postupne zaradí medzi členské krajiny s najstaršou populáciou.
Starnutie zospodu vekovej pyramídy
Podstatou tohto javu je znižovanie pôrodnosti. Znižovanie početnosti najmladších vekových kohort prešlo na Slovensku viacerými výkyvmi. Najvyššia pôrodnosť bola na Slovensku zaznamenaná v 70. a 80. rokoch minulého storočia, kedy sa ročne narodilo viac ako 100 tisíc živonarodených detí. Od začiatku 90. rokov minulého storočia začala pôrodnosť klesať, až približne na polovinu historických maxím v roku 2002. Nasledoval postupný nárast na niečo viac ako 60 tisíc živonarodených detí v roku 2011 a zaznamenávame relatívne stabilné obdobie, kedy sa pôrodnosť držala okolo 55 tisíc ročne. Posledné dva roky predstavujú ďalší podstatný pokles. V roku 2023 sa narodilo len 48,6 tisíc živonarodených detí. To predstavuje historicky najnižšiu hodnotu.
Starnutie zo stredu vekovej pyramídy
Príčinou tohto javu na Slovensku je existencia už spomínaných silných vekových kohort narodených v 70. až 80. rokoch minulého storočia, často v literatúre označovaných ako „Husákove deti“. Tieto silné populačné ročníky sa postupne presúvajú do vyššieho veku. V súčasnosti väčšina z nich opustila reprodukčný vek, ale naďalej zostáva v produktívnom veku. Je, samozrejme, len otázkou času, kedy tieto početné vekové kohorty budú postupne odchádzať aj z ekonomickej aktivity. Od roku 2011 narástla veková skupina vo veku od 40 do 45 rokov asi o sto tisíc osôb.
Vývoj starnutia populácie, formovaný vyššie uvedenými procesmi, je možné merať pomocou rôznych indikátorov. Jedným z najviac badateľných dôsledkov je prirodzený úbytok počtu obyvateľov. Prirodzený úbytok (prírastok) počtu obyvateľov v krajine je rozdiel medzi počtom živonarodených detí a počtom úmrtí v danom roku. Slovensko už štvrtý rok za sebou zaznamenalo prirodzený úbytok obyvateľstva. Navyše podľa štúdie „Vývoj počtu obyvateľov SR v roku 2023“, vydanej Štatistický úradom SR, na Slovensku tretí rok po sebe zaznamenali pokles celkového počtu obyvateľov. To znamená, že prirodzený úbytok obyvateľstva nedokázalo kompenzovať ani kladné migračné saldo. Negatívny populačný vývoj dokumentujú aj ďalšie používané indexy. Pre zjednodušenie sú v tomto článku použité len dva, ktoré je možné považovať za základné.
Index starnutia
Index starnutia predstavuje počet ľudí v poproduktívnom veku (65+ rokov) na 100 detí (vo veku 0-14 rokov). Tento index v zásade predznamenáva potenciál prirodzenej obmeny populácie. Vývoj tohto indexu za posledných 20 rokov má jednoznačne negatívny trend. V roku 2023 pripadalo na 100 detí 114,76 seniorov vo veku nad 65 rokov.
Zdroj: ŠÚ SR
Index ekonomickej závislosti starých ľudí
Tento index býva v literatúre označovaný aj ako index ekonomickej závislosti II. Vyjadruje počet osôb v poproduktívnom veku (65+ rokov) na 100 osôb v produktívnom veku (15 – 64 rokov). Zjednodušene povedané – koľko starších ľudí v poproduktívnom veku pripadá na 100 osôb, ktoré by mali pracovať (respektíve aj reálne pracujú). Aj vývoj tohto indexu má na Slovensku alarmujúci trend. Zatiaľ, čo v roku 2004 pripadalo na 100 ľudí v produktívnom veku 16,3 ľudí starších ako 65 rokov, za posledných 20 rokov narástlo toto číslo na takmer 28 osôb.
Zdroj: ŠÚ SR
Vyššie uvedené procesy, ako aj vývoj jednotlivých ukazovateľov, monitorujúcich priebeh procesu starnutia populácie na Slovensku, sú potvrdzované aj všetkými realizovanými prognózami. S vysokou mierou pravdepodobnosti môžeme konštatovať, že minimálne do roku 2060 nič nenaznačuje zmeny súčasného trendu, skôr naopak. Ako je uvedené v Analytickej časti Národného programu aktívneho starnutia pre roky 2021 – 2030: „Prognózy naznačujú, že do roku 2030, resp. 2060 nebude zásadne rozhodujúce, či dôjde k naplneniu nízkeho, stredného alebo vysokého scenára starnutia, nakoľko zaťaženie produktívnej zložky seniorskou sa v podstate v rovnakej miere bude zvyšovať, a to zo súčasných približne 25 osôb na 36 v roku 2030. V nasledujúcom období sa prognózuje ešte rýchlejší rast zaťaženia produktívnej zložky populácie, jednak vďaka zmenšovaniu jej početnosti, ale aj v dôsledku ďalšieho zvyšovania počtu starších ľudí. V roku 2060 by tak na 100 osôb vo veku 20 – 64 rokov malo pripadať už 63 – 67 osôb vo veku 65 a viac rokov.“ (Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2020 str. 7)
Demografická štruktúra pracovnej sily
Demografická situácia na Slovensku a jej prognózovaný vývoj jednoznačne predznamenávajú aj početnosť a štruktúru pracovnej sily. Pre zjednodušenie sa v nasledujúcej časti nebudeme zaoberať mierou ekonomickej aktivity obyvateľstva. Jej vplyv len mierne koriguje demografické faktory. Aj v prípade pracovnej sily, respektíve ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa prejavujú všetky faktory starnutia populácie. Na trh práce prichádza menej mladých ľudí. Početné silné vekové kohorty sa postupne presúvajú do vyššieho veku. Zvyšovanie dôchodkového veku, vynucované udržateľnosťou verejných financií, ponecháva postupne na trhu práce vekové kohorty nad 60 rokov. V tomto kontexte je potrebné upozorniť, že zvyšovanie veku odchodu do dôchodku má svoje limity. Nejde ani tak o limity politické, ale najmä fyziologické. Schopnosť pracovať s narastajúcim vekom klesá. Starnutie populácie je javom objektívnym, zatiaľ čo starnutie jedinca má individuálny charakter. Ten je do značnej miery determinovaný vrodenými predispozíciami, ale aj typom vykonávanej práce a charakterom pracovného prostredia. Každé zvyšovanie dôchodkového veku je možné len po určitú hranicu, potom už narazí na svoj strop, ktorý sa volá invalidita.
Početnosť pracovnej sily
Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov sa od začiatku nového milénia zvyšoval, aj keď vývoj počtu obyvateľov v produktívnom veku bol bez podstatnejších výkyvov, na počet ekonomicky aktívnych obyvateľov logicky vplývali ekonomické cykly. Asi najmarkantnejším príkladom je finančná kríza v roku 2009, ktorá priniesla pokles a stagnáciu počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, alebo covidová kríza v roku 2020. Prognóza vytvorená v rámci analytického výstupu Konfederácie odborových zväzov SR „Zásady vekového manažmentu v praxi a možnosti uplatnenia zásad v kolektívnom vyjednávaní“ (KOZ SR, Bratislava 2023) prognózuje vývoj pracovnej sily do roku 2035. V prognózovanom období dôjde jednoznačne k poklesu početnosti pracovnej sily. Tento pokles sa bude s najvyššou pravdepodobnosťou pohybovať v intervale vymedzenom nízkym a vysokým scenárom, teda v intervale od 180 tisíc do 270 tisíc osôb. To spôsobí zníženie podielu pracovnej sily na celkovom obyvateľstve – zo súčasných 51,6% na 48,6%, až 47%. Znamená to, že pracovnej sily bude menej a jej počet sa bude aj naďalej znižovať. (str.40)
Priemerný vek pracovnej sily
Plastickým ukazovateľom, ktorý dokumentuje trend starnutia pracovnej sily na Slovensku, je jej priemerný vek. Zatiaľ, čo v roku 2000 bol priemerný vek ekonomicky aktívneho muža 37,5 roka, do roku 2021 sa zvýšil na 42,3 roka, čo predstavuje zvýšenie o takmer päť rokov. V prípade ekonomicky aktívnych žien došlo za rovnaké obdobie k nárastu až o 6 rokov – z 37,4 roka na 43,3 roka. Trend navyšovania priemerného veku pracovnej sily potvrdzuje aj vyššie uvedená prognóza. Na konci prognózovaného obdobia (2035) je odhadovaný ďalší nárast priemerného veku pracovnej sily na Slovensku na viac ako 44 rokov a mal by sa pohybovať v intervale 44,2 až 44,7 roka ( tamtiež str.41) To znamená, že pracovná sila bude v priemere staršia.
Zvýšenie podielu starších osôb na pracovnej sile
V neposlednom rade o starnutí pracovnej sily svedčí aj zvyšovanie podielu starších osôb. Zastúpenie mladších ročníkov, do 50 rokov, sa bude znižovať počet a podiel ekonomicky aktívnych vo vyššom veku vzrastie. Vhodným ukazovateľom je vývoj počtu ekonomicky aktívnych osôb vo veku nad 55 rokov, ktorý zahŕňa osoby v preddôchodkovom, aj dôchodkovom veku.
Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov vo veku 55 rokov a viac na pracovnej sile sa zvýši zo súčasných zhruba 16% na takmer 22% až 23,5% v roku 2035. Rozhodujúcu úlohu v tomto smere zohrá zvyšovanie hranice pre vek odchodu do dôchodku (ktoré má ale svoje limity, ako je uvedené vyššie). Očakáva sa však aj narastajúci počet seniorov, ktorí zostanú na trhu práce aj určitý čas po dosiahnutí dôchodkového veku. (str. 43) To znamená, že každý piaty pracujúci bude vo veku nad 55 rokov.
Zdroj: Zásady vekového manažmentu v praxi a možnosti uplatnenia zásad v kolektívnom vyjednávaní. KOZ SR, Bratislava 2023, str.43
Sektorové rozdiely
Starnutie pracovnej sily na Slovensku je univerzálnym javom, ktorý vyplýva z procesu starnutia populácie ako celku. Na druhej strane vzniká otázka, či sa tento jav prejavuje rovnako vo všetkých sektoroch slovenskej ekonomiky. S cieľom preskúmať túto problematiku vznikol na pôde Konfederácie odborových zväzov SR nadväzujúci analytický výstup „Podpora aktívneho starnutia a podpory striebornej ekonomiky v kontexte globálnych zmien a starnutia obyvateľstva na Slovensku“ (KOZ SR, Bratislava 2023). Ide o prvú štúdiu zameranú na proces starnutia pracovnej sily v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva.
Pre spracovanie tematiky bolo využité už zaužívané rozdelenie národného hospodárstva do jednotlivých sektorov tak, ako bolo navrhnuté a použité v rámci prípravy Národnej sústavy kvalifikácií a Národnej sústavy povolaní, ako aj pri implementácii nadväzujúcich národných projektov. Podstatnou skutočnosťou je fakt, že sektory boli navrhnuté v zásade tak, aby zohľadňovali podobnosť hlavných činností zastrešených daným sektorom, podobné pracovné podmienky, ako aj podobné potreby a zásady práce v oblasti ľudských zdrojov.
Už samotný východiskový priemerný vek pracovníkov najmladšieho a najstaršieho sektora vykazuje rozdiel viac ako 8 rokov. Intenzita starnutia je tiež rozdielna. Rozdiel medzi najrýchlejšie stanúcim sektorom a najpomalšie starnúcim sektorom je za sledované obdobie síce len jeden rok, čo potvrdzuje univerzalitu procesu starnutia populácie, ale predsa len to indikuje určité sektorové rozdiely. Pri demografickej charakteristike pracovníkov v jednotlivých sektoroch môžeme teda poukázať na pomerne významné rozdiely vo vekovom zložení a v jeho očakávanom vývoji (intenzite starnutia).
Ďalším podstatným zistením z pohľadu výsledkov demografie je konštatovanie, že na konci sledovaného obdobia (v roku 2035) budú na Slovensku, s vysokou mierou pravdepodobnosti, dva sektory s priemerným vekom vyšším ako 50 rokov. Podstatná je aj skutočnosť, že druhým najstarším sektorom (s minimálnym odstupom) je sektor zdravotníctva a sociálnych služieb, teda sektor, ktorý bude v kontexte starnutia populácie kľúčový. Nasledujúce 4 sektory budú mať priemerný vek vyšší ako 49 rokov. Celkovo bude na Slovensku 22 sektorov s priemerným vekom 45 a viac rokov. Tieto čísla jednoznačne potvrdzujú plošné starnutie pracovnej sily, aj keď s nezanedbateľnými sektorovými odchýlkami.
Očakávaný priemerný vek pracovníkov v sektoroch v roku 2035
Zdroj: Podpora aktívneho starnutia a podpory striebornej ekonomiky v kontexte globálnych zmien a starnutia obyvateľstva na Slovensku (KOZ SR Bratislava 2023)
| Poradie | Sektor | Priemerný vek |
| 1 | Voda, odpad a životné prostredie | 50,17 |
| 2 | Zdravotníctvo, sociálne služby | 50,15 |
| 3 | Energetika, plyn a elektrina | 49,96 |
| 4 | Ťažba a úprava surovín, geológia | 49,74 |
| 5 | Verejné služby a správa | 49,37 |
| 6 | Poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov | 49,32 |
| 7 | Vzdelanie, výchova a šport | 48,69 |
| 8 | Doprava, logistika, poštové služby | 47,34 |
| 9 | Lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel | 46,82 |
| 10 | Bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo | 46,59 |
| 11 | Textil, odevy, obuv a spracovanie kože | 46,44 |
| 12 | Remeslá a osobné služby | 46,24 |
| 13 | Kultúra a vydavateľstvo | 46,16 |
| 14 | Elektrotechnika | 45,74 |
| 15 | Potravinárstvo | 45,57 |
| 16 | Automobilový priemysel a strojárstvo | 45,40 |
| 17 | Chémia a farmácia | 45,39 |
| 18 | Celulózo-papierenský a polygrafický priemysel | 45,38 |
| 19 | Stavebníctvo, geodézia a kartografia | 45,34 |
| 20 | Sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály | 45,13 |
| 21 | Administratíva, ekonomika, manažment | 45,03 |
| 22 | Hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo | 45,00 |
| 23 | Obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch | 44,83 |
| 24 | Informačné technológie a telekomunikácie | 41,40 |
Záver
Z predložených faktov jednoznačne vyplýva, že proces starnutia populácie je objektívnym javom. Vplyv tohto javu sa jednoznačne prejavuje aj v oblasti početnosti a štruktúry pracovnej sily na Slovensku. Pracovnej sily bude menej, bude mať vyšší priemerný vek a bude v nej zastúpený výrazne vyšší podiel pracovníkov vo vyššom veku. Situáciu, ktorá takto nastane, už nie je možné zvrátiť. Je ale možné znižovať jej negatívne vplyvy a adaptovať sa na zmenené podmienky.
Prispôsobovanie výkonu práce a pracovného prostredia staršej pracovnej sile sa stáva základným predpokladom fungovania všetkých výrobných, aj nevýrobných organizácií do budúcnosti. Pre prípravu a implementáciu nutných opatrení je potrebné pochopiť podstatu tohto javu a jeho konzekvencie. Rovnako, ako v prípade iných globálnych a celospoločenských problémov, ani v prípade starnutia populácie neexistuje univerzálne riešenie. Musí ísť o súbor opatrení, ktoré sa budú zameriavať na jednotlivé neuralgické body.
Zoznam použitých zdrojov:
REPKOVÁ, K., (ed.), BALÁŽ, V., BEDNÁRIK, R., NĚMEČEK, M., ŠROCHA, B.,2020 Národný program aktívneho starnutia na roky 2021-2030 (analytická časť). Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny.
NĚNEC, M., BÚTOROVÁ, E., DROBNÝ, M., GALÁDOVÁ, I., KORDOŠOVÁ, M., ĽAPINOVÁ, E., ŠŤASTNÝ, S., VAŇO, B. 2023. Zásady vekového manažmentu v praxi a možnosti uplatnenia zásad v kolektívnom vyjednávaní, Bratislava: Konfederácia odborových zväzov, dostupné na: https://www.kozsr.sk/analyticke-vystupy-pksd/
NĚNEC, M., BÚTOROVÁ, E., JANČUROVÁ, L., JUSKO, P., VAŇO, B., 2023 Podpora aktívneho starnutia a podpory striebornej ekonomiky v kontexte globálnych zmien a starnutia obyvateľstva na Slovensku. Bratislava: Konfederácia odborových zväzov, dostupné na: https://www.kozsr.sk/analyticke-vystupy-pksd/
Verejná databáza DATAcube. 2024. Dostupné na: https://datacube.statistics.sk/
Vývoj počtu obyvateľov SR v roku 2023. ŠÚ SR. Dostupné na: https://slovak.statistics.sk/
Michal Němec, poradca prezidentky Konfederácie odborových zväzov SR
Foto: Flickr
Publikované v odbornom časopise Bezpečná práca – odborný časopis pre teóriu a prax bezpečnosti práce.