Občianske združenie Pracujúca chudoba v spolupráci s Katedrou politológie FF UPJŠ v Košiciach 7. mája zorganizovali konferenciu Spravodlivosť v 21. storočí. Partneri tohto podujatia boli Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR), Asociácia sociálno-ekonomických analytikov (ASEA) a Proforum. Hlavným sponzorom bol Rosa Luxemburg Stiftung.
Na otázky čo vlastne znamená pojem spravodlivosť, prečo je spravodlivosť potrebná a či je spravodlivosť vôbec možná si študenti filozofickej fakulty ako aj záujemcovia z radov verejnosti mohli vypočuť prednášky od renomovaných odborníkov. Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová hovorila o ekonomickej spravodlivosti, filozof Richard Sťahel o environmentálnej spravodlivosti, právnik Branislav Fábry o právnej spravodlivosti, politológ Daniel Dobiáš o filozofii spravodlivosti a predsedníčka KOZ Monika Uhlerová o sociálnej spravodlivosti.
Šéfka odborov začala svoju prednášku zdanlivo triviálnou otázkou: Čo sú vlastne odbory? Z vlastných pedagogických skúseností však vie, že v tom častokrát nemajú jasno ani vysokoškolskí študenti, ktorým v minulosti prednášala. „Odbory sú združeniami pracujúcich, ktorých cieľom je v prvom rade obhajovať sociálne a pracovné práva pracujúcich,“ uviedla na úvod.
Ďalej sa venovala vysvetľovaniu základných pojmov ako sú sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. „V rámci Európy existuje viacero modelov kolektívneho vyjednávania. V týchto kolektívnych zmluvách si pracujúci resp. ich odborové organizácie so zamestnávateľom vyjednávajú lepšie podmienky práce, vyššiu mieru mzdového rastu ako im garantuje legislatíva. Napríklad v zákonníku práce je zadefinovaný minimálny rozsah dovolenky, na ktorý máte nárok, ale v kolektívnej zmluva si môžete vyrokovať vyšší výmer. Jedine kolektívna zmluva vám môže garantovať lepšie podmienky ako vám garantuje zákon. Výhodou kolektívneho vyjednávania je flexibilita, ako aj to, že reaguje na aktuálne ekonomické výsledky zamestnávateľa,“ povedala predsedníčka KOZ Monika Uhlerová.
V podmienkach Slovenskej republiky sa vyjednávajú dva typy kolektívnych zmlúv. Buď sú to kolektívne zmluvy podnikové alebo zmluvy vyššieho stupňa na úrovni nejakého odvetvia. Tieto odvetvové vyjednávania sú v slovenských podmienkach dosť oslabené, nakoľko sa pred niekoľkými rokmi zmenila samotná legislatíva.
Oveľa silnejšie sa javí kolektívne vyjednávanie na úrovni jednotlivých podnikov. Najmä tam, kde sú silné odborové organizácie, pretože dokážu vyvinúť značný tlak na zamestnávateľa pri presadzovaní záujmov pracujúcich.
Je preto istým paradoxom, že napriek tomu, že kolektívna zmluva a kolektívne vyjednávanie prinášajú pre zamestnancov množstvo benefitov, pokrytie na Slovensku je len na úrovni 25%, čo je veľmi málo v porovnaní s inými krajinami, najmä tými, kde je silná tradícia sociálneho dialógu. Napríklad v susednom Rakúsku je legislatíva nastavená tak, že kolektívnymi zmluvami je pokrytých až 98% zamestnancov. Pre zamestnávateľa je však povinné kolektívne vyjednávať. Zamestnávatelia sú povinne členmi hospodárskej komory a musia zo zákona vyjednávať s odbormi kolektívnu zmluvu. Takto sa dohodnú na minimálnej mzde v danom sektore, na príplatkoch za nočnú prácu, ako aj ďalších sociálnych benefitoch ako sú dovolenka, nadčasová práca, atď…
„Mne osobne veľmi imponuje tento systém sektorového vyjednávania, ale v podmienkach Slovenska by sa musela zmeniť legislatíva,“ uviedla Monika Uhlerová.
V súčasnosti prebieha vyjednávanie o primeraných minimálnych mzdách, ktoré sa veľmi silno dotýka kolektívneho vyjednávania. Táto smernica je dôležitá v dvoch momentoch:
- Nastavuje isté rozmedzie v akom by sa mala pohybovať minimálna mzda v členských štátoch EÚ. Toto rozmedzie, ktoré je vyjadrené percentuálne, má zohľadniť kúpyschopnosť, produktivitu práce a ako aj ďalšie sociálno-ekonomické parametre v každej členskej krajine.
- Prostredníctvom nej sa vytvárajú tzv. akčné plány pre kolektívne vyjednávanie. Cieľom je dosiahnuť, aby kolektívnymi zmluvami bolo pokrytých viac ako 80% zamestnancov. Na porovnanie, na Slovensku je to momentálne iba 25%, z toho 11% sú štátni zamestnanci a zamestnanci vo verejnom sektore.
„To znamená, že v istom časovom horizonte sa aj my budeme musieť dostať na 80%. Európska komisia chce dosiahnuť aby pracujúci čo najviac využívali tento nástroj, ktorý je značne podceňovaný aj samotnými zamestnancami,“ uviedla predsedníčka KOZ.
Všetky prednášky ako aj následnú diskusiu si je možné pozrieť tu: