Nová spoločná štúdia Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Poľského národného výskumného ústavu NASK ukazuje, že jedno zo štyroch pracovných miest na svete je potenciálne vystavené vplyvu generatívnej umelej inteligencie (GenAI). Zároveň však podčiarkuje, že pravdepodobnejším dôsledkom je transformácia pracovných úloh, nie ich úplné nahradenie.
Správa s názvom „Generatívna AI a pracovné miesta: Zdokonalený globálny index vystavenosti“, publikovaná 20. mája, predstavuje najdetailnejšie globálne hodnotenie toho, ako môže GenAI pretvárať svet práce. Index kombinuje dáta o takmer 30 000 pracovných úlohách, odborné hodnotenia a výstupy AI modelov, čím vytvára unikátny a replikovateľný nástroj pre tvorcov politík.
„Nezostali sme len pri teórii – vytvorili sme nástroj zakorenený v realite pracovného trhu. Spojili sme ľudský pohľad, odborné hodnotenia a generatívne modely umelej inteligencie,“ vysvetlil Paweł Gmyrek, hlavný autor štúdie a výskumník ILO.
Kľúčové zistenia štúdie: |
|
|
|
|
|
„Tento index umožňuje identifikovať, kde má GenAI najväčší potenciálny dopad, čo krajiny môžu využiť na lepšiu prípravu a ochranu pracovníkov,“ uviedol Marek Troszyński, spoluautor štúdie z NASK.
Štúdia zdôrazňuje, že čísla odzrkadľujú potenciálne vystavenie, nie reálny zánik pracovných miest. Výsledky sa budú líšiť podľa krajiny, odvetvia a dostupnosti infraštruktúry či zručností. Autori zdôrazňujú, že transformácia pracovných úloh bude bežnejšia než ich úplná eliminácia.
Správa vyzýva vlády, zamestnávateľov a odborové organizácie, aby sa zapojili do sociálneho dialógu a spoločne pripravili inkluzívne stratégie, ktoré podporia produktivitu aj kvalitu pracovného života. „Ľahko sa stratíme v mediálnom humbuku okolo AI. Potrebujeme však najmä jasné dáta a kontext – a práve to tento nástroj ponúka,“ dodala Janine Bergová, hlavná ekonómka ILO.
Štúdia je prvou zo série pripravovaných výskumov ILO–NASK, ktoré sa budú venovať dopadom GenAI na trh práce, vrátane konkrétnych odporúčaní pre rozvojové krajiny.
Zdroj: ILO/MOP