Väčšina európskych vlád zlyhala pri splnení termínu na implementáciu smernice o primeranej minimálnej mzde do národnej legislatívy. Niektoré vlády dokonca podnikajú kroky, ktoré priamo odporujú cieľom tejto smernice, čo vyvoláva obavy odborových zväzov po celej Európe.
Podľa smernice by viac ako 20 miliónov ľudí mohlo získať zvýšenie platov, ak by bola správne implementovaná. Smernica stanovuje princíp „dvojitej dôstojnosti“ – minimálna mzda by mala dosiahnuť 60 % mediánového a 50 % priemerného platu, čo má pozitívny dopad na tvorbu minimálnych miezd v mnohých členských štátoch.
Zlyhanie pri implementácii smernice
Podľa informácií od členských organizácií Európskej odborovej konfederácie (EOK) v rámci kampane „Wage Up“ väčšina krajín EÚ nesplnila termín implementácie smernice k 15. novembru. Odbory upozorňujú na „nedostatok politickej vôle“ vlád uskutočniť túto kľúčovú legislatívu.
- Holandsko: „Implementačný návrh vlády nespĺňa požiadavky smernice. Európska komisia by mala okamžite zasiahnuť a donútiť vládu, aby splnila svoje záväzky,“ uviedla FNV.
- Francúzsko: „Francúzska vláda tvrdí, že súčasná legislatíva je dostatočná, a nechce nič podstatné meniť,“ vyhlásila CGT.
- Poľsko: „Návrh zákona o kolektívnych zmluvách je nedostatočný a neposkytuje významné zlepšenia v pokrytí kolektívnym vyjednávaním,“ uviedla NSZZ Solidarność.
https://wage-up.etuc.org/slovakia
Kroky proti cieľom smernice
Niektoré vlády podnikli kroky, ktoré by mohli znížiť mzdy alebo oslabiť kolektívne vyjednávanie:
- Česko: „Vláda bez konzultácií so sociálnymi partnermi zrušila koncept ‚zaručených miezd‘, čo znamená, že mzdy v súkromnom sektore budú nižšie,“ upozornila ČMKOS.
- Luxembursko: „Minister práce sa snaží umožniť uzatváranie kolektívnych zmlúv bez účasti odborov, čo je útok na odbory,“ varovali OGBL a LCGB.
- Lotyšsko: „Vláda chce zaviesť právo na jednostranné odstúpenie od kolektívnych zmlúv a odstrániť ich výhodu v rámci verejného obstarávania, čo je jasný rozpor s cieľmi smernice,“ uviedla LBAS.
Reakcia odborov: Vlády musia konať
Tea Jarc, konfederálna tajomníčka EOK, uviedla: „Ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť zapnúť kúrenie napriek tomu, že každý deň tvrdo pracujú, nepochopia, prečo ich vláda nezabezpečila implementáciu smernice o minimálnej mzde.“ Smernica má potenciál zmeniť pravidlá hry, ak sa správne implementuje, a zabezpečiť, aby mzdy pokrývali náklady na život. Jarc dodáva: „Šokujúce je, že mnohé vlády nesplnili sľuby dané pracujúcim pred dvoma rokmi. Ešte horšie je, že niektoré sa snažia oslabiť spravodlivé mzdy a kolektívne vyjednávanie.“
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) považuje smernicu o minimálnej mzde za kľúčový krok k sociálnej spravodlivosti. „Je neprijateľné, aby národné vlády ignorovali záväzky voči pracujúcim. Slovensko by malo byť medzi krajinami, ktoré prevezmú vedenie a ukážu, že zabezpečenie dôstojných miezd je prioritou,“ uviedola Monika Uhlerová, prezidentka KOZ SR. „Spravodlivé mzdy nie sú len otázkou zákona, ale aj otázkou dôstojnosti a rešpektu voči pracujúcim,“ zdôrazňuje Uhlerová.
Zdroj: EOK