Výsledky Slovákov v oblasti vzdelávania v porovnaní s krajinami Európskej únie sú podpriemerné. Je to tak už dlhodobo a naše postavenie v rebríčkoch sa veľmi nemení. Najväčšou výzvou sú aj naďalej veľké rozdiely vo výsledkoch v závislosti od sociálno-ekonomického prostredia žiakov.
Európska komisia zverejnila minulý týždeň každoročnú monitorovaciu správu, ktorá poskytuje prehľad o aktuálnych témach vo vzdelávaní a odbornej príprave.
Terciárne, teda vyššie odborné a vysokoškolské vzdelávanie posledné roky čelí spoločenským tlakom. So štruktúrou absolventov sú nespokojní napríklad zamestnávatelia, ktorí kritizujú aj nedostatočnú pripravenosť mladých pre prax.
Republiková únia zamestnávateľov dlhodobo upozorňuje, že dopady zlého stavu terciárneho vzdelávania pre konkurencieschopnosť krajiny a trvalú udržateľnosť významných funkcií spoločenského života sú pre Slovensko ohrozujúce.
Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania na Slovensku sa pritom každoročne zvyšuje. V roku 2023 malo 39,8 % mladých ľudí vo veku 25 – 34 rokov vysokoškolské vzdelanie. Desať rokov dozadu to bolo len 26,9 %, čo je však stále pod priemerom EÚ (43,1 %).
Odborné vzdelávanie
Silným pilierom vzdelávania je odborné vzdelávanie a príprava. Na úrovni stredných škôl bolo na odborné vzdelávanie zapísaných 43 % študentov od 15 do 19 rokov. 50 % študentov vo veku 25 – 34 rokov má kvalifikáciu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy ako najvyššiu dosiahnutú úroveň.
Programy, ktoré neposkytovali žiadne ďalšie možnosti vzdelávania, boli zrušené, čím sa zvýšila uplatniteľnosť absolventov na našom trhu.
Podľa správy Európskej komisie bolo v minulom roku 8 z 10 čerstvých absolventov odborného vzdelávania zamestnaných. Absolventi týchto odborov zarábajú v priemere o 12 % viac ako osoby bez ukončeného vyššieho sekundárneho vzdelania, zatiaľ čo zamestnanci s ukončeným všeobecným sekundárnym vzdelaním si vedia prilepšiť o 13 %.
Slovensko na rozvoj odborných programov na stredných školách využíva aj peniaze z európskeho rozpočtu. Z odporúčaní, ktoré sme v oblasti vzdelávania dostali je napríklad možnosť zlepšiť situáciu dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nízkou kvalifikáciou a znevýhodnených skupín prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie.
Vzdelávanie dospelých
Výsledky žiakov ovplyvňuje aj vzdelanie rodičov. Európska komisia preto pozitívne hodnotí novoprijatý zákon o vzdelávaní dospelých, ktorý v novembri prezident podpísal a platiť bude od januára.
Schválením zákona o vzdelávaní dospelých sa splnil záväzok z programového vyhlásenia vlády, a to vytvoriť podmienky pre moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania.
Zákon zavádza takzvané mikroosvedčenie, teda doklad o absolvovaní vzdelávacích kurzov a programov.
„Vzdelávací program, ktorý vedie k získaniu mikroosvedčenia, môže poskytovať vysoká, stredná škola alebo iná vzdelávacia inštitúcia, ktorá získala súhlas od strednej alebo vysokej školy na poskytovanie vzdelávacieho programu. Stredná škola a vzdelávacia inštitúcia majú byť súčasne certifikovanou vzdelávacou inštitúciou, to znamená majú mať zabezpečený vnútorný systém kvality.
Cieľom je umožniť väčšiemu počtu dospelých v produktívnom veku zapojiť sa do vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa zvýšila miera účasti na vzdelávaní a znížil nedostatok zručností bez ohľadu na postavenie na trhu práce alebo zamestnanie,“ uviedlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže SR.
Za posledné roky sa účasť dospelých na vzdelávaní zlepšila. Zvyšuje sa (49,5 %) v porovnaní s posledným meraním v roku 2016 (42,6 %) a je výrazne nad priemerom EÚ (39,5 %). Účasť na neformálnom vzdelávaní vo vekovej skupine 25 – 64 rokov sa zvýšila na 53,1 % v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý predstavuje 44 %.
Koho vyžaduje trh práce
Na vyvažovanie dopytu a požiadaviek trhu je dôležité sa zamerať najmä na skupiny s nižšou kvalifikáciou. Aj vďaka európskym peniazom sa u nás rozbehli viaceré rekvalifikačné projekty. Z Európskeho sociálneho fondu sa čerpá napríklad 45 miliónov eur na projekt zameraný na zručnosti pre trh práce, rekvalifikáciu a zaradenie mladých, ktorí ani neštudujú, ani nie sú v procese vzdelávania.
Z tohto balíka je financovaná napríklad aj Aliancia sektorových rád, ktorá má prispôsobovať programy rekvalifikácie reálnym požiadavkám trhu.
„Úlohou zástupcov zamestnancov, respektíve odborových organizácií v sektorových radách je pomáhať formovať politiku a stratégie pre rozvoj pracovnej sily v jednotlivých sektoroch. Zabezpečovať, aby sa v sektorových stratégiách a kvalifikačných požiadavkách zohľadňovali pracovné podmienky, mzdy a pracovná bezpečnosť. V spolupráci so zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami prispieva k tvorbe kvalifikačných štandardov a požiadaviek na zručnosti. Taktiež podporuje politiky zamerané na priebežné vzdelávanie a rozvoj zručností zamestnancov čím prispieva k ich adaptabilite na meniacom sa trhu práce,“ vysvetlila hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Nemethová.
Zdroj: Ministerstvo školstva SR, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2024