Rovnosť a nerovnosť býva častou témou debát o slovenskej ekonomike. Mnohokrát sa zvrháva aj do manipulatívnych tvrdení o rovnostárstve, ktoré však nie je cieľom pri kritike zvyšovania nerovností. Určitá miera nerovnosti je nielen súčasťou našej spoločnosti, ale je aj potrebná. Otázkou ostáva, kde je tá správna hranica. Je to ako so soľou v jedle. Ak je soli málo, alebo veľa, tak sa nedá jesť. Pre každého jednotlivca môže byť správna hranica iná, aj keď na extrémoch sa asi vieme zhodnúť.
Keď sa rozprávame o nerovnosti, tak základným ukazovateľom je koeficient GINI. Slovensko je podľa Giniho koeficientu najviac príjmovo spravodlivou krajinou – štátom s najnižšími príjmovými rozdielmi v Európskej únii. Pri vyjednávaní o mzdách potom nízka hodnota tohto koeficientu slúži ako argument proti zvyšovaniu miezd, špeciálne tých najnižších, a proti inštitútu minimálnej mzdy.
Na to, či sme naozaj krajinou s najnižšími príjmovými rozdielmi sa v analýze s názvom „Nie sme štátom s najnižšími príjmovými rozdielmi v Európe„, pozrel ekonóm Anton Marcinčin.
Oficiálne dáta ŠÚ SR, Eurostatu, alebo OECDstatu sú mnohokrát používané zamestnávateľmi a niektorými analytikmi ako skalopevný argument aj vo verejnej diskusii aj v kolektívnom vyjednávaní. Na druhej strane, tie dáta, ktoré nepasujú, napríklad k parite kúpnej sily, podiele zamestnancov pracujúcich v noci, alebo iných, sú spochybňované a zosmiešňované. Správnym prístupom však nie je ani jeden z týchto prístupov. Anton Marcinčin k tomu hovorí:
„Diskusia o kvalite štatistík je dôležitá. Nemali by sme považovať za samozrejmé, že údaje štatistických úradov sú správne.“
Diskusia o kvalite štatistík je dôležitá nie pre ich spochybňovanie, ale preto, aby sme sa dopracovali ku kvalitnejším dátam, takým dátam, ktoré budú odzrkadľovať skutočnosť a realitu.
V štúdii autor odkazuje nielen na iných autorov, ktorí v minulosti polemizovali s oficiálnymi číslami koeficientu GINI, ale na iných dátach poukazuje na rozpory v oficiálnych štatistikách. Štúdia samotná sa samozrejme nedá považovať za konečný dôkaz o nesprávnosti oficiálnych štatistík, ale významným spôsobom prispieva do diskusie a vyvoláva otázky na ktoré by mal Štatistický úrad SR reagovať.
Autor štúdie Anton Marcinčin k tomu dodáva:
„Zdá sa, že vzorka domácností pre výpočet Giniho koeficientu neobsahuje ani najchudobnejšie, ani najbohatšie domácnosti, na čo poukázali už viacerí autori, a preto Slovensko vykazuje najnižšiu mieru príjmovej nerovnosti a tá sa medzi jeho regiónmi veľmi nelíši. Zámerom tejto analýzy je poukázať na rozpory vykazovaných štatistík o príjmovom rozdelení na Slovensku a otvoriť diskusiu o ich hodnovernosti a potrebnej náprave.“