Rozhodne podporujeme pokrok Komisie v oblasti dôstojnej práce, no obávame sa, že nedostatky v súčasných návrhoch môžu viesť k neoptimálnemu vykonávaniu opatrení.
Nútená práca môže byť pre mnohých Európanov vzdialeným problémom, ale v skutočnosti je omnoho bližšie, než sa zdá. Pri mnohých výrobkoch našej každodennej spotreby – od oblečenia až po smartfóny –sa zistilo, že obsahujú materiály vyrobené s využitím nútenej práce.
Vďaka vytrvalému úsiliu na odstránenie tohto novodobého otroctva a na predchádzanie tomuto javu sa počet ľudí vykonávajúcich nútenú prácu začal postupne znižovať. V roku 2016 sa však tento trend otočil.
Medzinárodná organizácia práce (MOP) odhaduje, že v roku 2021 vykonávalo nútenú prácu 28 miliónov ľudí, čo je o 10 miliónov viac než v roku 2016. Počet detí od 5 do 17 rokov, ktoré vykonávajú detskú prácu, sa v tom istom období zvýšil o viac než 8 miliónov na celkových 160 miliónov.
Európska únia sa na boj proti novodobému otroctvu za jej hranicami usiluje využiť obchodnú politiku. Toto úsilie už prinieslo prvé úspechy. Začiatkom tohto roka, v nadväznosti na intenzívnu spoluprácu EÚ, USA, Nemecka, Švajčiarska a Medzinárodnej organizácie práce, vyhlásila MOP Uzbekistan za krajinu bez detskej a nútenej práce.
Nedávno sa EÚ rozhodla posilniť nástroje, ktoré využíva na boj proti nekalým pracovným praktikám v tretích krajinách. Komisia vo februári zverejnila oznámenie o dôstojnej práci na celom svete, v ktorom potvrdila odhodlanie EÚ presadiť dôstojnú prácu doma i v zahraničí. V oznámení okrem iného načrtáva, na ktoré oblasti sa chce pri posilňovaní dostupných a zavádzaní nových nástrojov zamerať. Navrhovanou smernicou o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti by sa veľkým zamestnávateľom uložila povinnosť, aby vo svojom dodávateľskom reťazci zamedzili negatívnym dôsledkom pre životné prostredie a ľudské práva. Okrem toho predsedníčka Komisie vo svojom prejave o stave Únie avizovala návrh zakázať vstup na trh EÚ pre výrobky vyrobené s využitím nútenej práce.
Rozhodne ďalej podporujeme pokrok Komisie v oblasti dôstojnej práce, no napriek tomu sa obávame, že nedostatky v súčasných návrhoch môžu viesť k neoptimálnemu vykonávaniu opatrení. Mnohé MSP nedosiahnu takú prahovú hodnotu, pokiaľ ide o počet zamestnancov alebo čistý obrat, aby sa na ne mohli vzťahovať príslušné právne predpisy. Použitie vágnej terminológie v smernici ohrozuje jej účinnosť a vyžaduje si ďalšie objasnenie. Keďže neboli kodifikované štruktúry sociálneho dialógu, hrozí, že pracovníci budú vylúčení z mechanizmu dohľadu. Úsilie Európy o zlepšenie pracovných noriem na celom svete je rozhodne ušľachtilé, ale ešte stále nie je jasné, či sa jej návrhy budú náležite presadzovať.
