V minulom roku navštívilo psychiatrickú ambulanciu 420-tisíc obyvateľov Slovenska, čo predstavuje medziročný nárast pacientov o 11 %. Jedny z najčastejších sú neurotické, stresom podmienené poruchy. Európa ako taká psychicky chorľavie. Aj zo stresu z práce.

Duševné zdravie vstupuje do národných i európskych politík. Stres, úzkosť a depresia predstavujú podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci najčastejší zdravotný problém súvisiaci s prácou, ktorý postihuje európskych zamestnancov.

„Hovoriť na pracovisku o duševnom zdraví a rozoberať s tým spojené pracovné problémy sa stále spája so strachom zo stigmatizácie. Napriek tomu podiel pracovníkov, ktorí uvádzajú, že čelia rizikovým faktorom, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť ich duševné zdravie, dosahuje takmer 45 %,“ uvádza sa v stanovisku Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Rozsah tohto problému naberá veľké obrátky. Okrem slabšej výkonnosti podniku, je to aj zvýšená neprítomnosť na pracovisku, vyššia fluktuácia zamestnancov, zvýšená nehodovosť a úrazovosť. Podľa údajov agentúry je viac ako polovica všetkých neodpracovaných dní v EÚ spôsobená pracovným stresom.

V roku 2023 Európska komisia vyčlenila 1,23 miliardy eur na iniciatívy, ktoré súvisia s podporou duševného zdravia.

Búrajú mýty

Začiatkom marca ocenenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru za podporu duševného zdravia získalo slovenské občianske združenie Integra. Na východnom Slovensku pôsobí dlhé roky, cenu pre občiansku spoločnosť získalo za iniciatívu „Šialený? No a!“, ktorá sa snaží odbúravať stereotypy o duševne chorých cez osobné kontakty s mladými ľuďmi v školách.

„Do škôl chodíme dvaja, ako odborníci na duševné zdravie. Nehovoríme žiakom, že pozrite sa, toto je pacient zo psychiatrie. Strávime s nimi jeden vyučovací deň, v rámci interaktívnych aktivít sa musia zamýšľať nad situáciami, ktoré denné zažívajú. Až v závere dňa počas diskusie predstavím svojho kolegu, že odpovedať vám bude človek, ktorý to zažil na vlastnej koži. Vtedy tým žiakom takpovediac padne sánka, lebo netušia, že bol hospitalizovaný, prešiel si ťažkým obdobím, ale teraz je tu, na prvý pohľad jeho chorobu nevidno a častokrát je aj šťastný,“ opisuje situácie riaditeľka o. z. Integra Jana Hurová.

V projekte ide o to, aby žiakom ukázali nádej, že ak pôjdu s problémom za kamarátom, rodičom, k psychológovi či psychiatrovi, môžu normálne ďalej žiť, študovať, pracovať. Cieľovou skupinou sú mladí ľudia od 15 do 20 rokov. Psychické problémy sa totiž objavujú často práve v tomto období a mnohí ich nevedia včas odhaliť. Spúšťačom psychickej krízy môže byť písomka, maturita, štátnice, či stres v práci.

„Mnohým klientom združenia Integra vypukla choroba vo vyššom veku, ale keď sa nad tým zamýšľali, ťažkosti sa u nich objavili už na stredných alebo základných školách, len si to v tej chvíli nespájali s tým, že pozor, toto sa môže vyvinúť do ťažkej psychickej choroby,“ vysvetľuje Jana Hurová z oceneného združenia.

Hanbíme sa riešiť problém

Zároveň dodáva, že na základe údajov WHO trvá extrémne dlhý čas, kým človek s nalomeným duševným zdravím vyhľadá odbornú pomoc: „Od chvíle, kedy nastanú prvé symptómy, trvá 7 až 10 rokov, kým človek vyhľadá adekvátnu pomoc. Prečo je to tak? Keď si zlomíme nohu, ideme na urgentný príjem, ale ak cítime problém na duši, čakáme. Ak by pacienti vyhľadávali tú pomoc skôr, aj liečba by bola úspešnejšia.“

Cieľom združenie Integra je boj proti predsudkom voči psychicky chorým ľuďom a odbúravanie stigmy, ktorá prevažuje aj v našej spoločnosti. „Spoločnosť nie je vzdelaná v tom, že človek so psychickou chorobou môže normálne fungovať. Možno len niekedy potrebuje trošku iné podmienky,“ vysvetľuje riaditeľka združenia Integra.

Zo skúseností na východnom Slovensku sa im niekoľkokrát podarilo nájsť prácu alebo brigádu aj ľuďom s ťažšími psychickými diagnózami, väčšinou to ale po pár mesiacoch skončilo ukončením pracovného vzťahu.

„Keď príde vozíčkar, prispôsobia sa mu pracovné podmienky. Keď príde do práce psychicky chorý človek, potrebuje len viac pochopenia, podpory. Mnohé firmy keď zistia, že ide o psychickú diagnózu, nechcú takého zamestnanca,“ dopĺňa Hurová.

Zmena myslenia v spoločnosti

Jednoduchou radou pre všetkých je byť pozornejší a vnímavejší voči ľuďom okolo seba. Rezort školstva by mal posilniť počet školských psychológov, pracovná psychológia je u nás zatiaľ ojedinelou súčasťou firemnej kultúry. Zamestnávatelia by sa podľa Jany Hurovej nemali báť, mali by byť viac otvorení a rozhodovať podľa skúseností.

„Určite sme všetci veľmi ovplyvňovaní aj tým čo počúvame, čo nám je podsúvané. A je nám podsúvané množstvo informácií, ktoré sú proti psychickému zdraviu. Či je to zo strany politiky alebo médií. Musíme pracovať na zmene myslenia v tom, aby nebolo všetko podsúvané ľuďom tak, aby sa strachovali a obávali. Lebo to je proti duševnému zdraviu,“ uzatvára Jana Hurová.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *