Po voľbách v roku 2002 došlo k politickému rozhodnutiu zásadne zmeniť podobu dôchodkového systému na Slovensku. Hlavným dôvodom mali byť predikcie demografického vývoja a z toho plynúcich problém udržateľnosti verejných financií v budúcnosti. Dôchodková reforma na Slovensku, teda vznik II. dôchodkového piliera, ako investičného portfólia (kapitalizačný pilier), bola inšpirovaná v tej dobe už etablovanou dôchodkovou reformou v Čile.
Jedným zo základných problémov II. piliera je fakt, že legislatíva, ale aj verejná debata označuje účastníka tohto dôchodkového systému ako „sporiteľa“. V skutočnosti však o žiadne sporenie nejde, tento finančný produkt je čisto investičný a s tým súvisí aj jeho rizikovosť. Klasické investičné spoločnosti, ktoré reklamujú svoje investičné produkty musia povinne uvádzať, že ide o rizikové produkty a žiadny doterajší výnos nezaručuje ich výnosy v budúcnosti. DSS túto povinnosť nemajú a vecne nesprávnym označovaním svojich klientov za „sporiteľov“ uvádzajú do omylu tých obyvateľov, ktorí rozdiel medzi sporiteľom a investorom nepoznajú, alebo nevnímajú. Povážlivé to je aj v súvislosti s tým, že DSS sa radi angažujú vo zvyšovaní finančnej gramotnosti. A na dôvažok, problémom je aj doterajšia slabá výkonnosť týchto fondov na Slovensku (graf 1).
Privatizácia dôchodkov
„Kým štáty západnej Európy odmietli privatizáciu dôchodkových systémov, postkomunistické európske štáty nasledovali odporúčania Svetovej banky na ich privatizáciu v nádeji na zvýšenie dôchodkových príjmov svojich občanov. Už v roku 2011 Svetová banka publikovala, že deficit dôchodkových systémov po prijatých privatizačných reformách vzrástol“ (Ondruš a kol. 2021, s. 8).
Ekonóm Libor Melioris tieto tvrdenia potvrdzuje: „Ak má Čile problém v dôchodkovom systéme, tak Slovensko má veľký problém. Náš prvý pilier sľubuje nesplniteľné. Sľubuje dlhý a vysoký dôchodok. A druhý pilier vôbec nefunguje. Prepočty OECD alebo našich ekonómov Ódora a Povalu (2020) ukazujú, že náš druhý pilier od svojho vzniku nedokázal zhodnotiť úspory absolútnej väčšiny sporiteľov ani o cent“ (Melioris 2019), a zároveň upozorňuje aj na kontext, rôznych zmien a zásahov do samotného systému II. dôchodkového piliera: „Za tento stav nesie vinu rovným dielom štát aj trh. Slovo štát reprezentuje Robert Fico, Ján Richter a ich „reforma“ z roku 2013. Dôchodcovské správcovské spoločnosti zase preukázali absolútny nezáujem o blaho svojich sporiteľov. Zatiaľ sa tvárime, že problém nevidíme“ (Melioris 2019).
Graf. 1 – Priemerný ročný výnos dôchodkových fondov
Zdroj: Melioris (2020)
Inde od II. piliera odstúpili
K podobným reformám dochádzalo aj v iných krajinách strednej a východnej Európy, napr. v Poľsku, Maďarsku a Česku. Postupom času však všetky menované krajiny od kapitalizačných pilierov ustúpili, buď ich zrušili, alebo postupne pretransformovali na dobrovoľné dôchodkové poistenie. (Ondruš a kol. 2021)
Podľa autorov odbornej publikácie o dôchodkovom systéme na Slovensku sa nepotvrdzuje prospešnosť diverzifikácie dôchodkového systému: „naopak, história snahy o diverzifikáciu zdrojov dôchodkového zabezpečenia na priebežne financované a kapitalizačné ukazuje, že zachovanie a rozvíjanie priebežne financovaného systému dôchodkového zabezpečenia je najspoľahlivejšia a najbezpečnejšia forma zabezpečenia príjmu pre takmer celú populáciu štátu v postproduktívnom veku“ (Ondruš 2021, s.4). Rovnako aj sľuby, že súkromné investície v II. pilieri dokážu prekonať nástrahy budúceho demografického vývoja spochybňujú ekonómovia a bankoví analytici na základe predikcií o budúcich výkupných cenách aktív, ktorých cena bude negatívne ovplyvnená práve vývojom v demografickej štruktúre (Suárez-Lled, 2015; Favero, Gozluklu a Tamoni 2011).
Oplatí sa II. pilier všetkým?
Napriek všetkému vo verejnej debate na Slovensku stále prevažujú hlasy, ktoré žiadajú zachovanie diverzifikácie dôchodkového systému a aj jeho vylepšenie a resp. zefektívnenie. (Odór a Povala 2020; Melioris 2020; Melioris 2019) Túto prevahu však determinuje najmä hegemonistický prístup zástupcov DSS a neoliberálnych ekonomických think-tankov do médií (Košč, Homer a Žanony, 2020). Začiatkom roka 2024 prebiehal vo verejnom priestore spor o výkonnosť investičných fondov II. dôchodkového piliera, pričom zástupcovia MPSVaR argumentovali, že podľa výšky vyplácaných dôchodkov z I. a II. dôchodkového piliera sa II. dôchodkový pilier oplatil finančne len tým, ktorí zarábali trojnásobok priemernej mzdy a viac. Druhá strana sporu tvrdila, že ide o dezinterpretáciu a fakt, že do systému vstupovali pri jeho zakladaní aj tí, ktorým sa II. pilier z hľadiska ich veku „neoplatilo investovať“. Tieto protichodné tvrdenia sa snažili vysvetliť autori projektu „Oranžová obálka“, ktorých prepočty uverejnené v denníku SME (Tvardzik 2024a) mali dokazovať, že II. pilier sa oplatí všetkým. Kým bývalý štátny tajomník MPSVaR Ondruš hovorí o tom, že sa II. pilier neoplatí tým, ktorí zarábajú menej ako trojnásobok priemernej mzdy (Ondruš 2024), bývalý minister MPSVaR Krajniak tvrdil, že sa II. pilier oplatí každému, kto má mzdu vo výške priemernej mzdy a vyššiu (Tvardzik 2024b). Aj napriek faktu, že obaja, súčasný europoslanec aj bývalý minister hovoria o dôchodkových investoroch, ktorí odchádzajú/budú odchádzať do dôchodku v rôznych časoch, tak na základe ich tvrdení sa dá abstrahovať, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude problém v tom, že tento dôchodkový systém sa neoplatí nejakej časti zamestnancov. Ak má pravdu bývalý minister Krajniak, že II. pilier sa v budúcnosti neoplatí tým, ktorí zarábajú menej ako priemernú mzdu, tak je možné skonštatovať, že to bude týkať približne 60 % zamestnancov na Slovensku. Tento záver je v rozpore s predikciami autorov Oranžovej obálky (Tvardzik 2024a), ale zároveň nie je jasné, ako je do ich modelov zarátaná problematika negatívneho vplyv demografie na budúce výkupné ceny aktív. (Suárez-Lled, 2015; Favero, Gozluklu a Tamoni 2011)
Hrozba sociálnych nepokojov
Na základe týchto faktov je vysoko pravdepodobné, že v priebehu času bude vždy nejaká, menšia – či väčšia skupina investorov v II. pilieri doplácať na tento systém a tento fakt je zároveň v rozpore s povinným vstupom do II. piliera, ktorý bol zavedený na začiatku dôchodkovej reformy. V roku 2013 bol síce povinný vstup do II. piliera zrušený, ale znovu bol zavedený v roku 2023. Žiaden z investorov, vstupujúcich do systému na začiatku svojej profesionálnej kariéry nemá záruku, že II. pilier bude preňho výhodný počas celého jeho života. Tento fakt je povážlivý zvlášť, ak jedným z primárnych cieľov II. piliera je čo najvyššia miera účasti, aby sa docielila čo najvyššia výnosnosť fondov. Ak pri odchode do dôchodku niektorým investorom budeme vysvetľovať, že patria medzi tých, ktorým „druhý pilier nebol ani primárne určený“ (Tvardzik 2024b), tak sa môžeme dočkať sociálnych výbuchov, aké prebiehali v roku 2019 v Čile.
Daňovo-odvodový systém
Problematika sociálneho systému a jeho financovania je úzko previazaná aj s daňovým a odvodovým systémom, kde Slovensko taktiež vykazuje značné disparity, ktoré dlhodobo kritizujú aj medzinárodné organizácie. Hoci sa na Slovensku často hovorí o tom, že máme príliš vysoké daňovo odvodové zaťaženie, tak dáta medzinárodných inštitúcií nám poskytujú iný pohľad, ktorého podstatou je fakt, že vďaka nastaveniam (dlhodobo nízkym daniam na Slovensku) inšpirovaným Washingtonským konsenzom, sme si na Slovensku za posledných 20-30 rokov pripravili obrovské investičné dlhy vo všetkých dôležitých sektoroch – od školstva, cez zdravotníctvo a sociálnu oblasť, až po zásadne nedostatky v infraštruktúre (bývanie, železnice, cestná sieť) a neschopnosť odolávať ekonomickým a environmentálnym záťažiam. (Košč 2020) Tematika daní a odvodov je však tak obsiahla i zložitá, že hoci daňová reforma je jedným z odporúčaní Washingtonského konsenzu, tak jej v tomto seriáli nebudeme venovať viac priestoru.
Viac o daniach a odvodoch napr. tu:
Daňovo-odvodová demagógia
Neoliberalizmus #1 : Vznik neoliberalizmu a laboratórium Čile
Neoliberalizmus #2: Pochod neoliberalizmu naprieč Veľkou Britániou a USA
Neoliberalizmus #3: Washingtonský konsenzus a dopady neoliberalizmu
Neoliberalizmus #4: Slovenské hospodárstvo: skok do mrazivých vôd neoliberalizmu
Neoliberalizmus #5: Slovenský sociálny systém – preteky ku dnu?
Neoliberalizmus #6: Dôchodky à la Čile
Zdroj článku: Researchgate
Foto: Flickr
