V pozadí hádok vo vládnej koalícii o pandemických opatreniach – neopatreniach vykúka Sulíkovo „kilečko vol. 2“. Ide o súbor opatrení, tentokrát „469 riešení, ako zlepšiť podnikateľské prostredie“. Čím viac, tým lepšie, lebo kvantita je dôležitejšia ako kvalita a rozhodujúce je zozbierať čo najviac nápadov bez ich zhodnotenia a uváženia a dúfať, že čo najviac nejako „prelezie schválením“, aby bolo čím chváliť sa.
Pandémia, podnikateľské prostredie a zamestnanci
V situácií, keď zdravotné opatrenia, ktoré by mali zlepšiť epidemiologickú situáciu, ťažko skúšajú vybrané odvetvia, sa hľadá čo najviac mikroopatrení, ale pomoc dotknutým subjektom alebo systémové reformy sú v nedohľadne. Namiesto adekvátneho odškodňovania dôsledkov pandémie, systémových opatrení, zlepšenia vymáhateľnosti práva a odstránenia byrokratickej záťaže sa narýchlo robia úpravy pre podnikateľov, ktoré možno nemajú dosah na štátny rozpočet, ale to by nemalo byť to jediné, čo by mal štát pri prijímaní legislatívy sledovať. Pri prijímaní legislatívy by sa malo rovnako prihliadať nielen na podnikateľov a ich záujmy, ale aj na záujmy občanov.
Ministerstvo hospodárstva SR pokračuje v presadzovaní záujmov zamestnávateľov bez ohľadu na práva občanov, spotrebiteľov a zamestnancov. Tak ako pri prijímaní „kilečka 1“ budú zamestnanci a ich práva až na poslednom mieste. S cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie sa silou-mocou pretláčajú opatrenia, ktoré negatívne zasiahnu väčšinu bežných ľudí, hoci určitou mierou, samozrejme, pomôžu podnikateľom. V množstve „nápadov“ na zlepšenie podnikateľského prostredia sú určite aj také, ktoré odstránia byrokratickú záťaž a reálne pomôžu, avšak zoznam obsahuje aj množstvo takých opatrení, ktoré významne znevýhodnia postavenie zamestnancov a ľudí v ich bežnom živote.
Predstavitelia Ministerstva hospodárstva SR by mali nájsť rovnováhu a uvedomiť si, že sú reprezentanti štátu, jeho záujmov a záujmov jeho občanov, a neprofilovať sa ako reprezentanti záujmovej skupiny, v tomto prípade zamestnávateľov.
Nový návrh opatrení opätovne prierezovo zasahuje do viacerých rezortov a opakuje sa tak situácia z jari, keď Ministerstvo hospodárstva SR určuje ostatným rezortom, čo majú vo svojej gescii upraviť. Je pravdepodobné, že – rovnako ako na jar – neprebehla k tomuto zoznamu žiadna diskusia, ale ide len o súbor nápadov z prostredia zamestnávateľov. Otázne je, aká bude konkrétna legislatívna úprava opatrení, keďže sú všeobecne formulované (napr. Úprava zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a mnohé ďalšie) a znova sa objavujú opatrenia, ktoré boli v prvom kole zamietnuté.
Práva zamestnancov verzus konkurencieschopnosť
Z pohľadu odborov možno negatívne vyzdvihnúť Zrušenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, čo je v priamom rozpore so smerovaním a požiadavkami Európskej komisie, napríklad aj s ustanoveniami navrhovanej smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, ktorá priamo žiada zvýšiť pokrytie kolektívnymi zmluvami v členských štátoch. Na Slovensku je veľmi nízke pokrytie kolektívnymi zmluvami a vláda SR so svojimi systematickými legislatívnymi zásahmi ešte komplikuje ich uzatváranie. Zarážajúce je, že krajiny, v ktorých je výrazne vyššie pokrytie kolektívnymi zmluvami a existuje aj ich extenzia, sa v rebríčkoch konkurencieschopnosti (napr. dookola spomínaný Doing Business) umiestňujú vyššie ako Slovensko. Možno je to práve preto, že majú vďaka kolektívnym zmluvám rovnaké konkurenčné podmienky a „nepredbiehajú“ len lacnou pracovnou silou a dumpingom sociálnych benefitov.
Ďalšie negatívne dosahy na zamestnancov
Ďalšie negatívne zásahy, ktoré budú mať dôsledky pre zamestnancov, ale hlavne na ich zdravie, sú zmeny v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), navyše sa zasa opakujú opatrenia, ktoré už boli ministerstvu komunikované, pričom často ide aj o rozpor s európskou legislatívou (niektoré opatrenia z oblasti BOZP – Zrušiť povinnosť vydať interný predpis ako postupovať v rámci BOZP pri horúcich alebo studených dňoch, Zrušenie povinnosti zamestnávateľa poskytovať rekondičné pobyty zamestnancom vystaveným faktoru hluk, Zjednodušiť základnú dokumentáciu BOZP pri zriadení prevádzky (napr. na používanie vybraných zariadení), Prehodnotiť povinnosť tvorby koncepcie a programu realizácie politiky BOZP, Zrušenie povinných BOZP školení pre 1. a 2. kategóriu zamestnancov…).
Zamestnanci sa navrhovanými zmenami dostanú do nevýhodnejšieho postavenia voči zamestnávateľovi, prídu o viaceré svoje práva a benefity, reálne sa im môže znížiť mzda, obmedzí sa ich právo spolurozhodovať o vlastnej práci alebo rozvrhnutí pracovného času (niektoré zmeny benefitov a práv zamestnancov – Zdobrovoľniť rekreačné poukazy, Zrušenie určenia splatnosti mzdy, Možnosť výberu medzi výpovednou dobou alebo odstupným, Zavedenie 3-dňovej lehoty na doručenie PN, Rozhodovacie právomoci pri pracovných normách, Odstrániť súbeh nároku na náhradu mzdy a povinnosti opäť zamestnanca zamestnať v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru, Zrušenie pokút za neuvádzanie výšky platu v inzeráte, Zjednotenie podmienok vzniku jednotlivých foriem zastupovania zamestnancov (zamestnanecká rada, odborová organizácia), Zavedenie možnosti vyhlásenia celozávodnej dovolenky bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov, Rozhodnutie zamestnávateľa o nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času, Zavedenie možnosti zamestnávateľa zaviesť pružný pracovný čas bez predchádzajúceho uzavretia kolektívnej zmluvy alebo bez predchádzajúcej dohody so zástupcami zamestnancov, Zrušenie súbehu príplatku za sviatok a sobotu a nedeľu…).
Navrhujú sa aj opatrenia, ktoré už boli predmetom legislatívnej úpravy. Ide najmä o úpravy v oblasti miezd, ktoré už boli z pohľadu zamestnanca negatívne upravené pri prijímaní sumy minimálnej mzdy na rok 2021, ako napr. Oddeliť príplatky od minimálnej mzdy, Zlepšiť mechanizmus minimálnej mzdy, Zlúčenie stupňov náročnosti práce, ale aj opatrenia, ktoré sa môžu rovno odškrtnúť, že sú prijaté, ako napr. Oddeliť prácu z domu (tzv. home office) od domáckej práce a telepráce v Zákonníku práce… Tu sa natíska otázka, ako odborne sa tvoril súbor opatrení, keď sa ponechali opatrenia, ktoré sú legislatívne upravené.
Za veľmi nešťastnú možno považovať snahu znížiť nároky na potraviny a na ochranu spotrebiteľa najmä pri potravinovom tovare, čo môže mať aj negatívne zdravotné dôsledky (napr. Zrušenie oprávnenia stanovovať požiadavky na počiatočnú dojčeneckú výživu, následnú dojčeneckú výživu a ďalšie, Zrušenie oznamovacej povinnosti podnikateľa voči Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, Zníženie pokút v zákone o potravinách, Zrušiť úpravu zodpovednosti za bezpečnosť potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, Zrušenie používanie výrazu „bezlepkový“ v prípade šuniek v kvalite výberová a špeciál, Zrušenie uvádzania minimálnej trvanlivosti pre nebalené výrobky, Zjednodušiť teplotné podmienky skladovania potravín, Zrušenie hygieny pre malé stánky…).
Takisto sa uvažuje o zjednodušení pravidiel pre zdieľanú ekonomiku alebo o znížení dane z kryptomien, čo možno považovať za rozporné so smerovaním ostatných európskych krajín a s odporúčaniami, aby zdieľaná ekonomika a nové formy podnikania boli upravené a regulované a mali práve rovnaké podmienky ako bežní podnikatelia.
Čo požadujú odbory…
Odbory očakávajú, že k tomu súboru opatrení prebehne konečne štandardná odborná diskusia so všetkými dotknutými subjektami a nebude sa opakovať situácia, keď boli jednotlivé subjekty dotlačené k tomu, aby sa vyjadrovali z hodiny na hodinu k zmeneným variáciám zoznamu bez toho, aby mali k dispozícií konkrétnu textáciu a keď nebolo možné vydiskutovať si protichodné postoje. Odmietajú, aby boli akékoľvek legislatívne opatrenia prijímané tak, že sa obchádza štandardný legislatívny proces a zákonné povinnosti pod „rúškom“ pandémie a údajnej nevyhnutnosti zrýchleného konania. V stave, v akom sú opatrenia prezentované, nie je možné reálne rozobrať jednotlivé opatrenia a adekvátne k nim diskutovať. Evokuje to stav, že kvantita opatrení má prednosť pred kvalitou a odbornou diskusiou.
Kto ešte vládze čítať, môže si pozrieť, o čom to celé je TU.
