Proces starnutia populácie je prirodzený a nezastaviteľný. Demografický vývoj je však v akejsi nerovnováhe, čo v budúcnosti môže spôsobiť rôzne problémy v spoločnosti. Pôrodnosť a starnutie totiž nie sú v súčasnosti na rovnakých miskách váh. S týmto problémom sa neborí iba Slovensko, ale aj ďalšie krajiny Európy. Štáty preto musia urobiť správne kroky smerujúce k medzigeneračnému súladu a tiež solidarite. Demografický vývoj je výzvou pre trh práce aj v našich podmienkach.
Fenomén starnutia na pracovnom trhu je v posledných rokoch citeľný naprieč rôznymi odvetviami. Veková nerovnováha pracovnej sily je aj celospoločenským problémom, ktorý súvisí zároveň s tým, že mladá generácia nemá záujem pracovať v istých sektoroch ekonomiky a hospodárstva. „Takisto sa mení prístup mladej nastupujúcej generácie k práci, ich správanie, preferencie a očakávania,“ poznamenala prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Už teraz niektorí zamestnávatelia pociťujú tieto demografické zmeny vo svojich firmách. Cieľom však nie je starších zamestnancov hneď prepúšťať a čo najrýchlejšie ich nahradiť. „Firmy majú záujem o stabilnú a vyváženú pracovnú silu, pretože starší zamestnanci môžu prinášať bohaté pracovné skúsenosti. Môžu ale mať aj obmedzenia z hľadiska flexibility a zdravia. Zároveň je však potrebné mať mladších zamestnancov, ktorí prinášajú nové nápady, energiu a technologické know-how,“ uviedla hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.
Podľa zamestnávateľov je prestarnutie pracovnej sily najviac vypuklé v zdravotníctve, ale aj školstve, gastronómii, stavebníctve a poľnohospodárstve. Demograf zo Slovenskej akadémie vied Branislav Šprocha podotkol, že je istá časť ľudí, ktorí majú nad 65 rokov a stále sú súčasťou trhu práce. Títo pracovníci zostávajú často v zamestnaní z dôvodu, že sú nútení napríklad životnými, finančnými okolnosťami, alebo chcú byť stále aktívni. Branislav Šprocha upozornil, že „počet živonarodených detí v posledných dvoch desaťročiach významnejšie nevzrástol, a to znamená, že aj potenciálna pracovná zložka mladých ľudí, ktorí by pôsobili na pracovnom trhu, sa nebude v budúcnosti výrazne líšiť od súčasného stavu“. Faktom tiež je, že z trhu práce za nejaký čas definitívne odídu generácie, ktoré sa narodili v 50. rokoch minulého storočia.
Odborníci sa zaoberajú nepriaznivým demografickým vývojom už niekoľko rokov. Na Slovensku sa tejto problematike venuje viacero publikácií. Jednou z nich je „Strieborná ekonomika – potenciál Slovenska“, na ktorej sa podieľal ekonóm Viliam Páleník spolu s kolektívom ďalších autorov, výskumníkov a odborníkov. V publikácii zdôraznili, že vzhľadom na súčasný demografický vývoj „bude nevyhnutné pretransformovať sociálne systémy, ktoré v mnohých prípadoch nie sú nastavené na zaťaženie predlžujúcimi sa dôchodkami“.
S problematikou starnutia populácie, mladej generácie, či očakávaniami na trhu práce úzko súvisí pracovná migrácia. Tá zohráva už dnes významnú rolu a pokiaľ si ju nebudeme všímať, môže mať do budúcna nepriaznivé následky. Ako spresnila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová, na pracovnú migráciu budeme musieť byť dostatočne pripravení. „A to z pohľadu spoločenskej akceptácie, pripravenosti verejných politík, ako aj pôsobenia odborových organizácií priamo na pracovisku,“ uviedla. To sa však netýka iba pracovnej migrácie ľudí zo Slovenska do zahraničia, ale aj naopak, keďže sme čoraz viac odkázanejší na pracovnú silu z krajín mimo jednotného európskeho trhu.
Je dôležité zaoberať sa aj otázkou pôrodnosti. Zároveň je pre štáty výzvou nastavenie dobrej sociálnej a najmä rodinnej politiky.
