Základom posilňovania ekonomiky Slovenska je rast miezd, a zároveň približovanie sa k ekonomicky vyspelejším krajinám Európy. Spokojnosť zamestnancov s výškou ich platov je podstatnou súčasťou hospodárskeho, sociálneho i spoločenského života v krajine. Najčastejšie a najviac sa hovorí o minimálnej mzde, o jej výške, raste a nastavení. Minimálna mzda je spravidla najnižšia mzda, ktorou je zamestnanec odmenený, pričom je garantovaná zákonom. Zároveň by mala byť v takej výške, aby si ňou zamestnanci vedeli pokryť svoje životné náklady. Je však minimálna mzda na Slovensku skutočne postačujúca a zabezpečí ľuďom dôstojný život? V predvolebnej debate sa na to spýtame lídrov politických strán a hnutí.
Minimálna mzda je každoročne témou, o ktorú sa vedia oprieť aj politici. Či to s ňou myslia vážne alebo nie, je predsa len otázne. Pre KOZ SR je to však jednoznačne zástupná téma, ktorú komunikuje a považuje ju za svoju hlavnú agendu. Vyjednávanie o výške minimálnej mzdy pre daný rok majú na pleciach sociálni partneri spravidla zástupcovia zamestnancov a zamestnávatelia. Uplynulé krízové roky priniesli aj prvú historickú dohodu a následne tiež druhú, čo znamenalo, že sa sumy minimálnej mzdy nestanovili podľa platného zákona.
Od budúceho roka bude minimálna mzda v sume 750 eur v hrubom. Je však na mieste sa pýtať, či táto suma postačuje na dôstojný život. „Dekády podporovaný model postavený na nízkych mzdách, teda aj tej minimálnej, nízkej produktivite práce, montážnej ekonomike s nízkou pridanou hodnotou a priamych zahraničných investíciách je už vyčerpaný. V súčasnosti už našu ekonomiku vrátane miezd ťahá ku dnu a k neudržateľnosti. Pokiaľ sa tento prístup a model nezmení, budeme sa naďalej vo vyjednávaniach baviť o jednotkách eur na minimálnej mzde, ktorá aj tak nebude spĺňať atribúty dôstojnej minimálnej mzdy“, upozornila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Problémom nie je len minimálna mzda, ale aj samotné mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami. Je viacero dôvodov, medzi nimi napríklad väčšie zastúpenie mužov na vysoko zodpovedných pozíciách a nadmerné zastúpenie žien v slabšie platených sektoroch, ako sú školstvo alebo zdravotníctvo. Viac žien ako mužov tiež pracuje na čiastočný úväzok, pretože sa starajú o deti alebo starších členov domácnosti. Ženy tiež často čelia problému tzv. skleného stropu, keď za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sú platené menej ako muži. To má dominový efekt aj na ich dôchodky, ktoré sú následne nižšie.
Samostatná oblasť odmeňovania je verejná a štátna služba. Zamestnanci, ktorí pracujú pre štát a poskytujú služby občanom mali dlhodobo podhodnotené platy a síce sa aktuálne ich mzdy zvýšili o desať percent, stále niektoré tarify zaostávajú za minimálnou mzdou.
Platy sa u nás musia aspoň čiastočne priblížiť k tým európskym. Výška miezd má výrazný vplyv na to, aby na Slovensku zostali pracovať najmä mladí ľudia, ktorí odchádzajú do zahraničia práve pre lepšie platové a pracovné podmienky. V predvolebnej debate sa preto budeme politikov pýtať, ako chcú posilniť postavenie žien na trhu práce, akými nástrojmi by bolo možné zvýšiť mzdy na Slovensku a ako dokážeme prekonať model tzv. lacnej pracovnej sily.
Viac informácií k predvolebnej debate nájdete na týchto odkazoch:
