Nezamestnanosť mladých, ktorí neštudujú ani nepracujú stagnuje. V štatistikách je s týmto statusom evidovaných viac žien ako mužov. No zamestnať sa je ťažké. Napríklad na východnom Slovensku viac ako 40 percent uchádzačov o prácu nemá ukončené, prípadne má len základné vzdelanie.
Kým dlhodobo u nás klesá podiel mladých mužov bez práce, v prípade žien štatistika nie je priaznivá. Rozdiel medzi pohlaviami podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy rastie (pozri graf 2).
Podiel mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí sa nevzdelávajú a zároveň nepracujú (NEET), bol v prvom kvartáli 2024 na Slovensku 11,3 %. Hoci sa rozdiel medzi mladými mužmi a ženami od roku 2021 postupne stiera (zo 7,1 percentuálneho bodu), v minulom roku opäť narástol na 3,9 percentuálnych bodov. Jeden z najväčších rozdielov medzi pohlaviami má Česko. Neaktivizovaných mladých mužov je 2,8 % a mladých žien až 13,3 %.
V porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ sme mierne nad priemerom, ktorý je 11,0 %, no z okolitých krajín sme na tom najhoršie. Česko má NEET 8,1 %, Rakúsko 8,5 %, Poľsko 9,0 % a Maďarsko 11,2 %. Najvyššiu hodnotu v EÚ dosahuje Rumunsko (19,5 %), najlepšiu Holandsko (5,0 %) (pozri graf 3).
Nájsť si prácu? Pre nezamestnaného priam nemožné
Ako uvádza Inštitút finančnej politiky, disponibilná miera nezamestnanosti stagnuje už pol roka na 5 percentách.
„Pravdepodobnosť, že sa uchádzač o prácu zamestná je vzhľadom na napätie na trhu práce nízka. Trh práce bojuje so štrukturálnymi problémami, ktoré bránia ďalšiemu znižovaniu počtu nezamestnaných, regionálne rozdiely sú významné,“ uvádzajú analytici.
Aktuálne je voľných 98-tisíc pracovných miest. Dopyt po pracovnej sile je najmä na západnom Slovensku a nedokážu ho nasýtiť ani cudzinci zo zahraničia. Dlhodobo u nás pracuje 107-tisíc ľudí zo zahraničia, prevažne z tretích krajín.
Na západe nájdeme okresy s najnižšou mierou nezamestnaných (2,1 % v Trenčíne či Piešťanoch) a smerom na východ dlhodobo problematické okresy ako Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Kežmarok s nezamestnanosťou na úrovni vyše 8 %.
„Na druhej strane má vysoký počet nezamestnaných na východe krajiny nedostatočnú kvalifikačnú štruktúru, keď vyše 40 % z uchádzačov o prácu má neukončené prípadne len základné vzdelanie,“ vysvetľujú analytici z IFP.
Dlhodobo najviac pracovníkov chýba v priemysle, operátori strojov sú žiadaní viac než pred pandémiou. „Až dve tretiny voľných pozícií sú na západe krajiny. V okresoch Nitra a Bratislava je počet pracovných ponúk až trikrát vyšší než počet nezamestnaných. Naopak, v okresoch Gelnica a Stropkov prevyšuje počet uchádzačov o prácu počet voľných pozícií viac než 40-krát,“ píše sa v analýze IFP.
Ako to vidí minister
Šéf rezortu práce Erik Tomáš (Hlas-SD) pred pár týždňami predstavil plán, ako dostať na pracovný trh viac ľudí. Podľa ministra je v krajine dostatok pracovných miest, ktoré by mohli obsadiť nezamestnaní poberajúci v súčasnosti dávku v hmotnej núdzi.
Navrhuje, že v prípade ak takýto človek odmietne relevantnú pracovnú ponuku budú mu krátené alebo odobraté dávky v hmotnej núdzi. Znenie novely vyvolalo búrlivú diskusiu aj kritiku naprieč politickým aj odborným spektrom.
Ako uviedol minister práce na sociálnej sieti, novela môže pomôcť aj zamestnávateľom, ktorým chýba pracovná sila. Otázku nízkeho počtu ponúk chce riešiť medzirezortne.
„Voľné pozície nie sú rovnomerne rozložené po Slovensku, čo sa dá riešiť preplácaním nákladov na cestu, či ubytovanie, ale hlavne sme sa zaviazali, že v spolupráci s ďalšími ministerstvami chceme vytvárať nové pracovné miesta v regiónoch. Je to jednoduché - ak úrad práce neponúkne nezamestnanému vhodnú prácu, dávka mu zostane,“ napísal minister Erik Tomáš na svojom profile na sociálnej sieti.
Zdroj: Eurostat, IFP, ISA
