Nedostatok zamestnancov v Nemecku zaťažuje dôležité oblasti hospodárstva. Na trhu tam aktuálne chýba viac ako pol milióna kvalifikovaných pracovníkov. Pre Slovákov je zase Nemecko voľbou číslo jeden.
Slabá ekonomická situácia v Nemecku sa čoraz viac prejavuje aj na trhu práce. Za roky 2023 a 2024 klesol počet voľných pracovných miest o 4,2 % na približne 1,3 milióna, pričom miera nezamestnanosti vzrástla a je na úrovni 6 %. Bez práce je zhruba 2,8 milióna osôb.
Za posledný rok chýbalo na nemeckom pracovnom trhu priemerne 530-tisíc kvalifikovaných ľudí, teda približne polovica zo všetkých neobsadených voľných miest. S nedostatkom bojujú najmä sociálne podniky, zdravotnícke zariadenia a služby, stavebníctvo, verejná správa a maloobchod.
Najväčším nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov trpí zdravotnícky sektor. Podľa údajov Inštitútu nemeckého hospodárstva (IW) nebolo primerane obsadených takmer 50-tisíc pracovných pozícií. Najviac chýbajú fyzioterapeuti (11 600), zubní asistenti (7 350), zdravotnícky a ošetrovateľský personál (7 100).
„Starnutie populácie vedie k rastúcemu dopytu po službách zdravotnej starostlivosti. To zvyšuje záťaž pre existujúcu kvalifikovanú pracovnú silu,“ napísali autori správy.
Sektor zdravotníctva kraľuje nemeckému rebríčku neobsadených pracovných miest už niekoľko rokov a táto oblasť priamo ovplyvňuje verejné služby. Mnohí ľudia v Nemecku tak pociťujú jej priame účinky v každodennom živote.
Stavebníctvo aj kovopriemysel
Druhý najväčší problém majú Nemci v oblasti stavebníctva, konkrétne prípravy stavebných prác, montáže a iných dokončovacích profesií. V týchto odboroch je k dispozícii približne 42-tisíc pracovných miest. Ďalších 10-tisíc voľných pozícií ponúka oblasť stavebných elektrikárov.
Aj tu už Nemci pociťujú priame dopady, pretože nedokážu pokryť napríklad dopyt po bývaní. K pomalému tempu bytovej výstavby prispieva aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Každý rok by sa muselo postaviť viac ako 372-tisíc nových bytov, aby sa uspokojil dopyt, teda približne o 78-tisíc viac, ako sa skutočne postaví.
S prekážkami sa brojí aj kovopriemysel. Napriek poklesu výroby a znižovaniu počtu pracovných miest v sektore, nemecké podniky naďalej naliehavo zháňajú pracovníkov s ukončeným odborným vzdelaním do výroby. Ide najmä o obrábanie kovov, kovové konštrukcie, technológie zvárania, ktoré tvoria polovicu z celkového dopytu.
Nedostatok zamestnancov v kovopriemysle zasa prispieva k tomu, že kľúčové odvetvia v nemeckej ekonomike nedokážu naplno využiť svoju produkčný potenciál, čo opäť len oslabuje ekonomiku.
Slovákov je v Nemecku najviac
Slovákov cestujúcich za prácou za hranice ťahá najviac do Nemecka. Stavebné práce, hotelierstvo a zdravotníctvo sú oblasti, kde nájdu uplatnenie.
Krátkodobá migrácia za prácou zahŕňa pracovníkov, ktorí kvôli práci bývajú v inej krajine dlhšie ako tri mesiace, ale kratšie ako jeden rok. Podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy pracovalo minulý rok v zahraničí 116,5 tisíc ľudí, a to prevažne z východného Slovenska.
Top destináciou je pre Slovákov Nemecko, kde migrovalo 33,2 tisíc ľudí. Nasleduje Rakúsko a až potom Česká republika. Zamestnanie mimo Slovenska hľadali v minulom roku najmä muži (71,4 %) v oblasti stavebníctva. Ženy (28,7 %) sa uplatnili za hranicami najmä ako opatrovateľky a zdravotné sestry.
Zdroj: Inštitút nemeckého hospodárstva IW, Inštitút pre stratégie a analýzy
Ilustračná fotografia: Pexels
