Európske verejné peniaze by mali podporovať výrobu, investície a kvalitné pracovné miesta priamo v Európe. Európska odborová konfederácia (EOK) preto žiada, aby pripravovaný Akt na urýchlenie priemyslu (Industrial Accelerator Act) obsahoval jasnú a dôveryhodnú definíciu označenia „Made in Europe“. Ak by sa európska podpora vzťahovala aj na produkciu mimo Európy, Únia by podľa odborárov v konečnom dôsledku dotovala vlastnú deindustrializáciu.
Európska odborová konfederácia (EOK) upozorňuje členské štáty Európskej únie, že pri nastavovaní nových nástrojov priemyselnej politiky bude rozhodujúce, čo bude v praxi znamenať pojem „Made in Europe“.
Podľa EOK musí byť jeho definícia jasná a dôveryhodná. „Made in Europe“ by malo zahŕňať Európsku úniu a krajiny, ktoré sú štrukturálne integrované do jednotného európskeho trhu. Patria sem krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA), kandidátske krajiny a Spojené kráľovstvo, pokiaľ je zabezpečené účinné regulačné a sociálne zosúladenie s európskym rámcom.
Cieľom podľa odborov nemá byť uzatvorenie Európy pred medzinárodným obchodom. Verejné obstarávanie a ďalšie formy verejnej podpory však musia slúžiť predovšetkým na posilňovanie európskych výrobných kapacít, podporu investícií, urýchlenie dekarbonizácie priemyslu a vytváranie kvalitných pracovných miest.
Európske peniaze majú podporovať európsku výrobu
Význam správne nastavených pravidiel potvrdzuje aj výskum, ktorý si EOK objednala v súvislosti s pripravovaným Aktom na urýchlenie priemyslu. Upozorňuje na riziko, že ak bude geografický rozsah pravidiel príliš široký, dodatočný dopyt vytvorený európskou verejnou podporou môže byť uspokojený výrobou mimo Európy.
Výsledkom by potom nemuseli byť nové priemyselné investície a pracovné miesta v Európe. Verejné zdroje by namiesto toho mohli podporovať výrobnú kapacitu v tretích krajinách. Konfederálny tajomník EOK Ludovic Voet preto zdôrazňuje, že „Made in Europe“ musí byť predovšetkým nástrojom reindustrializácie. „Keď európske verejné peniaze vytvárajú dopyt, mal by sa premietnuť do investícií, výrobných kapacít a kvalitných pracovných miest v Európe,“ upozorňuje Ludovic Voet.
Európa podľa neho môže zostať otvorená medzinárodnému obchodu a zároveň jasne definovať svoj vlastný priemyselný priestor. „Made in Europe“ by sa preto malo vzťahovať na EÚ a krajiny, ktoré sú skutočne integrované do európskeho hospodárskeho, regulačného a sociálneho rámca.
Rozhodujúca otázka pripravovanej legislatívy je podľa Voeta jednoduchá: vytvorí pre podniky dostatočný dôvod na to, aby investovali a vyrábali práve v Európe? Presne takýto výsledok by podľa odborov mala prinášať európska priemyselná politika.
Uhlerová: Verejná podpora musí prinášať úžitok aj pracovníkom
Na sociálny rozmer európskej priemyselnej politiky upozorňuje aj prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová. Z pohľadu odborov nestačí sledovať iba objem investícií. Rovnako dôležité je, aké pracovné miesta vznikajú, za akých podmienok ľudia pracujú a či verejná podpora prispieva k dlhodobej udržateľnosti európskeho priemyslu.
„Ak majú firmy profitovať z európskych verejných zdrojov a verejného dopytu, musí z toho mať jasný úžitok aj spoločnosť. Podpora má smerovať k investíciám a výrobe v Európe, k stabilným a kvalitným pracovným miestam, dôstojným pracovným podmienkam a k posilňovaniu sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Európske peniaze nemôžu podporovať proces, na konci ktorého bude menej priemyslu a menej kvalitných pracovných miest v Európe,“ uvádza Monika Uhlerová.
Takýto prístup zároveň znamená, že priemyselná transformácia a prechod ku klimatickej neutralite nemôžu prebiehať na úkor zamestnancov. Investície podporované z verejných zdrojov by mali prepájať konkurencieschopnosť európskych podnikov so sociálnymi podmienkami, kvalitnými pracovnými miestami a princípmi spravodlivej transformácie.
Strategická autonómia nemôže stáť na neistých pracovných miestach
Generálna tajomníčka industriAll Europe Judith Kirton-Darling upozorňuje, že „Made in Europe“ musí znamenať investovanie do priemyselnej budúcnosti Európy a do ľudí, ktorí ju svojou prácou vytvárajú.
„Strategickú autonómiu nemôžeme budovať na deindustrializácii, neistých pracovných miestach alebo pretekoch ku dnu,“ zdôrazňuje Kirton-Darling.
Ak podniky získavajú európske verejné peniaze alebo profitujú z dopytu vytvoreného verejnými zákazkami, musí podľa odborov existovať jasná protihodnota pre spoločnosť. Tou majú byť investície do európskej výroby, dobré pracovné miesta v priemysle, kolektívne vyjednávanie a pokrok smerom ku klimatickej neutralite.
Akt na urýchlenie priemyslu preto podľa odborov predstavuje príležitosť zakotviť tieto podmienky priamo do centra európskej priemyselnej politiky.
Posolstvo európskych odborov je jednoznačné: Európa nemôže verejnými peniazmi financovať vlastnú deindustrializáciu.
Označenie „Made in Europe“ musí zabezpečiť, aby verejné zdroje vytvárali nové investície, posilňovali európske priemyselné a hodnotové reťazce a prinášali kvalitné pracovné miesta priamo v Európe.
S verejnou podporou preto podľa odborov musia byť spojené jasné sociálne a priemyselné podmienky. Každé investované euro by malo prispievať k zachovaniu a rozvoju výrobných kapacít, podporovať kolektívne vyjednávanie a zároveň pomáhať uskutočniť spravodlivú transformáciu, ktorú Európa svojim pracovníkom prisľúbila.
Pripravovaný Akt na urýchlenie priemyslu tak nebude iba otázkou konkurencieschopnosti. Bude aj testom toho, či Európska únia dokáže využiť vlastné verejné zdroje na obnovu a posilnenie priemyslu, strategickej autonómie a kvalitných pracovných miest.
Zdroj: EOK
Poznámka k použitiu AI: Pri príprave článku boli použité nástroje umelej inteligencie. Text prešiel redakčnou kontrolou. Ilustračný obrázok bol vytvorený pomocou umelej inteligencie.
