Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Klientske centrum radí v oblasti pracovného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostredia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú. My vám prinášame pravidelne niekoľko prípadov, v ktorých Klientske centrum odborov poradilo svojim klientom.
Otázka:
Dobrý deň. Som 6 rokov zamestnancom v štátnej správe a spolu s kolegami dlhodobo riešime problém s tým, že náš zamestnávateľ (rozpočtovo spadáme pod Ministerstvo hospodárstva SR) nám odmieta prispievať do 3. piliera s odôvodnením, že nemáme na to právo a že on nemá uzatvorenú zmluvu so žiadnou zo spoločností. Je to problém, ktorý vznikol ešte za bývalého vedenia organizácie a pretrváva doteraz.
Viacero kolegov má už vyše roka uzatvorené zmluvy so správcovskými spoločnosťami, ktoré vyzývali nášho zamestnávateľa, aby s nimi uzatvoril zmluvu a začal prispievať. Do dnešného dňa sa však nič nestalo. Zároveň naše odbory, o ktorých vieme, že existujú (podľa poslednej informácie majú 16 členov, nakoľko nám nebola pri nástupe poskytnutá informácia o ich existencii), ale je veľmi veľký problém sa nakontaktovať na zodpovednú osobu, keďže s nami nekomunikuje a v jeho poslednej reakcii ma zavádzajúco informoval, že nakoľko nie som členom odborového združenia, nemám právo vidieť kolektívnu zmluvu a ani sa ma jej plnenie netýka. Náš zamestnávateľ nám nesprístupňuje kolektívnu zmluvu s odôvodnením, že načo by nám bola.
Chcela by som Vás poprosiť o radu, čo môžeme v tejto veci ako zamestnanci urobiť a akým zákonným spôsobom „donútiť“ nášho zamestnávateľa, aby si plnil záväzky z vyššej kolektívnej zmluvy, sprístupnil nám informácie a tiež kolektívnu zmluvu našej organizácie, a začal plniť záväzky z platnej legislatívy.
Odpoveď:
V nadväznosti na Váš podnet Vám oznamujeme nasledovné:
Z obsahu Vášho dopytu predpokladáme, že ste zamestnankyňou v štátnej službe, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a tým pádom aj kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2021 (ďalej len „KZVS pre štátnu službu na rok 2021“. Z článku II. bodu 7. KZVS pre štátnu službu na rok 2021, ktorá je prístupná na stránke Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky pod odkazom.
vyplýva, že „výška príspevku služobného úradu na doplnkové dôchodkové sporenie v zamestnávateľských zmluvách, uzavretých počas roka 2021, je najmenej 2% z objemu zúčtovaných platov štátnych zamestnancov zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. V služobnom úrade, v ktorom sa v podnikovej kolektívnej zmluve, uzavretej do 31. decembra 2020, dohodla určitá výška platenia príspevkov na doplnkové dôchodkového sporenie a v služobnom úrade, ktorý uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou do 31. decembra 2020, zostáva dohodnutá výška platenia príspevkov zachovaná a v roku 2021 je najmenej 2% z objemu zúčtovaných platov štátnych zamestnancov, zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. Ak služobný úrad má uzavretú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzavretú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzavretú účastnícku zmluvu jeho štátny zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s touto dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa služobný úrad o tejto skutočnosti dozvedel. V podnikovej kolektívnej zmluve môžu zmluvné strany dohodnúť, že ak služobný úrad nemá uzatvorenú žiadnu zamestnávateľskú zmluvu, uzatvorí zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzavretú účastnícku zmluvu jeho štátny zamestnanec do 30 dní odo dňa, v ktorom sa služobný úrad o tejto skutočnosti dozvedel.“
Obdobná úprava sa vzťahuje v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa aj na zamestnancov, pracujúcich pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (tzn. nejde o zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu, ale o zamestnancov verejnej služby).
Predpokladom poskytovania príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancom (ak nejde o zamestnancov, vykonávajúcich rizikové práce, ktorým nárok a určitá minimálna výška jeho poskytovania vyplýva priamo zo zákona), je v prvom rade dohodnutie tohto príspevku (jeho výšky) a podmienok jeho poskytovania v podnikovej kolektívnej zmluve, uzavretej vo Vašom prípade medzi služobným úradom a odborovou organizáciou, pôsobiacou na Vašom pracovisku. To znamená, že v podnikovej kolektívnej zmluve musí byť najmä upravený záväzok zamestnávateľa vôbec nejaký príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie poskytovať zamestnancom. Ak by výška príspevku v podnikovej kolektívnej zmluve nebola dohodnutá, bol by zamestnávateľ (služobný úrad) povinný príspevok poskytovať v rozsahu, stanovenom v KZVS pre štátnu službu na rok 2021. Obsahom záväzku, dohodnutým v podnikovej kolektívnej zmluve, by mal byť aj záväzok zamestnávateľa uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu s tými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, v ktorých majú uzavreté účastnícke zmluvy jeho zamestnanci. KZVS pre štátnu služby nerieši, resp. neobsahuje automatický záväzok zamestnávateľov, zamestnávajúcich zamestnancov v štátnej službe, prispievať na doplnkové dôchodkového sporenie. Tento záväzok je nutné mať dohodnutý v podnikovej kolektívnej zmluve. Pokiaľ takéto dojednanie v podnikovej kolektívnej zmluve absentuje, nie je možné domáhať sa tohto plnenia voči zamestnávateľovi. Zamestnávateľ má potom len možnosť a nie povinnosť prispievať zamestnancom na doplnkové dôchodkového sporenie a nastáva situácia akú popisujete.
Ak zamestnanci majú záujem dohodnúť tento benefit, je v prvom rade na mieste, aby sa riadne organizovali v odborovej organizácii, ktorá pôsobí na pracovisku (tzn. vstúpili a stali sa jej členmi) a požadovali od vedenia odborovej organizácie (jej štatutárneho orgánu) vyjednanie tohto benefitu v kolektívnej zmluve v procese kolektívneho vyjednávania so zamestnávateľom. Kolektívne vyjednávanie je proces regulovaný zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje aj prostriedky, ktorými sa dá efektívne dosiahnuť presadenie oprávnených požiadaviek zamestnancov v rámci procesu kolektívnej vyjednávania, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy. Ak členovia odborovej organizácie nie sú spokojní s vedením odborovej organizácie, majú možnosť – podľa jej stanov alebo vnútorných pravidiel – toto vedenie aj odvolať a zvoliť si také, ktoré bude chrániť záujmy zamestnancov, resp. reprezentovať ich oprávnené záujmy.
Pokiaľ ide o tú informáciu, že ako zamestnanci, ktorí nie sú organizovaní v odboroch, nemáte právo na prístup ku kolektívnej zmluve, resp. informáciám o jej obsahu, je takáto informácia nepravdivá a hrubo zavádzajúca. Podľa § 5 ods. 4 5 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní odborová organizácia uzatvára kolektívnu zmluvu aj za zamestnancov, ktorí nie sú odborovo organizovaní a je povinná oboznámiť zamestnancov s obsahom kolektívnej zmluvy najneskôr do 15 dní od jej uzavretia. Naviac, na základe § 229 Zákonníka práce zamestnanci majú právo na informácie prostredníctvom príslušného odborového orgánu.
Z uvedeného vyplýva, že s obsahom kolektívnej zmluvy majú byť oboznámení všetci zamestnanci, resp. majú mať k nej riadny prístup.
