Umelá inteligencia zatiaľ vo fínskych robotníckych profesiách zásadnú revolúciu nespôsobila. Nový prieskum medzi členmi fínskej odborovej centrály SAK ukazuje, že AI pri práci využíva len 23 % respondentov. Hoci sa o umelej inteligencii hovorí ako o motore produktivity budúcnosti, realita na pracoviskách je zatiaľ podstatne opatrnejšia a sprevádzaná nedôverou.
Podľa prieskumu realizovaného v decembri 2025 medzi 1 812 členmi odborov sa AI najčastejšie využíva vo verejných službách, kde jej používanie potvrdilo 36 % opýtaných. V odvetviach ako stavebníctvo, výroba či doprava je podiel ešte nižší. Zároveň tretina respondentov (32 %) uviedla, že v ich pracovných úlohách by sa dala AI využívať viac. Viac než štvrtina (27 %) si však nebola istá, či je na jej širšie nasadenie priestor.
Zaujímavé je, že mimo pracoviska je umelá inteligencia medzi zamestnancami výrazne rozšírenejšia. Až 60 % respondentov uviedlo, že AI používajú vo voľnom čase.
Rozdiely sú výrazné najmä medzi generáciami. Generatívnu AI využilo 76 % mladých do 30 rokov, zatiaľ čo medzi zamestnancami nad 60 rokov je to 49 %. Prieskum tak naznačuje rastúcu digitálnu priepasť medzi mladšími a staršími pracovníkmi.
Ani medzi tými, ktorí AI používajú v práci, nie sú skúsenosti jednoznačne pozitívne. Len 23 % uviedlo, že AI zlepšila kvalitu ich práce, a 20 % priznalo, že ich práca sa vďaka nej stala zaujímavejšou. Podpora väčšieho využívania AI v pracovnom živote je nízka – podporuje ju 21 % respondentov, zatiaľ čo 37 % je proti. Vedúci výskumu a rozvoja SAK Juha Antila upozorňuje, že tieto čísla sú varovným signálom. Podľa neho sa zavádzanie AI na pracoviskách nerealizuje systematicky a bez dostatočného zapojenia zamestnancov.
„Neistota, obavy a strach zo straty práce bránia tomu, aby sa potenciál nových technológií naplno využil,“ uviedol Antila.
Odbory žiadajú národnú stratégiu
SAK preto vyzýva na prijatie digitálnej a AI stratégie pre svet práce najneskôr v nasledujúcom volebnom období. Cieľom má byť nielen zvýšenie produktivity, ale aj posilnenie práv zamestnancov a ich aktívne zapojenie do digitálnej transformácie. Osobitnú pozornosť treba podľa Antilu venovať starším pracovníkom. „Je nevyhnutné zlepšovať digitálne zručnosti starších zamestnancov, aby dokázali držať krok s meniacimi sa požiadavkami práce a zlepšovať vlastný pracovný výkon,“ zdôraznil.
Prieskum tak ukazuje, že budúcnosť umelej inteligencie vo Fínsku nebude závisieť len od technologických inovácií, ale aj od kvality sociálneho dialógu a dôvery medzi zamestnávateľmi, štátom a pracujúcimi.
Zdroj: SAK
