Andrej Danko, predseda koaličnej SNS, sa prvý a poslednýkrát stal predsedom NR SR potom, čo v parlamentných voľbách marci 2016 získala jeho strana viac ako 8,6 percenta hlasov a stala sa tak štvrtou najsilnejšou parlamentnou stranou.
Andrej Danko bol súčasťou širokej koalície spolu s Mostom-Híd Bélu Bugára a Sieťou Radoslava Procházku pod vedením Smeru a Roberta Fica. Koalícia bola jednou nohou na rozpade kvôli procházkovcom, ktorí sa od volieb postupne roztápali odchodmi svojich predstaviteľov vrátane Miroslava Beblavého a Simony Petrík. To, čo ostalo, sa nakoniec pridalo k Mostu-Híd, takže v septembri 2016 sa podpisovala nová koaličná dohoda medzi Smerom, Mostom-Híd a SNS.
Neprešiel ani rok a Andrej Danko sa urazil. Fico ho nepozval na cyrilometodské oslavy, na ktorých chcel A. Danko rečniť. V auguste 2017 sa preto rozhodol, že nudné parlamentné prázdniny trocha oživí vypovedaním koaličnej zmluvy.
Voliči v roku 2020 tento a podobné kroky Danka ocenili tým, že SNS vo voľbách získala len 3,16% hlasov, čo viedlo k vypadnutiu nielen pána Danka, ale aj SNS z parlamentu.
Andrej Danko je dnes opäť v parlamente a opäť pár mesiacov po voľbách, v lete, vydiera. A klame o dôvodoch prečo. Potom, čo sa jeho jeden koaličný partner stal prezidentom a druhý leží doma v rekonvalescencii po vážnych následkoch bezprecedentného atentátu, rozhodol sa, že on má byť opäť predsedom parlamentu. Napriek koaličnej zmluve a volebnému výsledku.
A javí sa, že za rukojemníka si zobral dôležitú tému tejto koalície: minimálnu mzdu. A. Danko z ničoho nič tvrdí – klamlivo, neopodstatnene a zavádzajúco – že 1000-eurová minimálna mzda ohrozí podnikateľov. Ako je možné, že v Poľsku to ide, je naozaj záhadou. Najmä to však tvrdí napriek tomu, že SNS sa vo svojom predvolebnom programe snažila aj odborárov presviedčať o tom, že „zabezpečí zvyšovanie mzdového ohodnotenia zamestnancov, s dôrazom na rast minimálnej mzdy…“.
To, že s minimálnou mzdou treba niečo urobiť, a to rýchlo, naznačuje aj najnovší výskum Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI). Ten spolu s holandskou Nadáciou WageIndicator Foundation (WIF) priniesol dáta o tom, ako slovenská minimálna mzda ani zďaleka nestačí na pokrytie základných potrieb a už vôbec nie na dôstojný život.
Dôstojná mzda pre domácnosť s dvoma pracujúcimi osobami bola pre prvý kvartál roku 2024 vypočítaná na 962 eur na pracujúceho. V rovnakom kvartáli je minimálna mzda stanovená na 750 eur. Domácnosti tak chýba 420 eur každý mesiac na dôstojnú existenciu. Slovensko je v tomto prípade na chvoste Európy, keďže sa zaradilo medzi tie štáty Európskej únie, ktoré majú najväčší rozdiel medzi minimálnou a dôstojnou mzdou. Tento stav treba urýchlene napraviť, nečakať ani jeden ďalší mesiac, pretože nedôstojná výplata vedie k nedôstojnému životu približne 4% Slovákov, ktorí ju poberajú.
Andrej Danko klame aj priamejšie. V hlavnom vysielacom čase na Rádiu Slovensko v Sobotných dialógoch napríklad tvrdil poslucháčom po celom Slovensku, že zákon o minimálnej mzde NIKTO NEVIDEL. To je v skutočnosti lož. Zákon totiž prešiel štandardným pripomienkovým procesom (žiadne zrýchlené paškvily), prešiel aj cez tripartitu. To znamená, že nikto iný ako pán Danko už nestojí v ceste k predloženiu materiálu na rokovanie vlády a k zvýšeniu minimálnej mzdy. Odborári by si mali tento prístup Andreja Danka dobre zapamätať a napríklad v najbližších parlamentných voľbách ohodnotiť, čo si o takomto prístupe myslia.
