NÁJDITE SI ČAS PRE SEBA! CHODIEVAJTE NA PREVENTÍVNE PREHLIADKY! NEODKLADAJTE NÁVŠTEVU LEKÁRA! MYSLITE NA SVOJE ZDRAVIE KAŽDÝ DEŇ!
Vedeli ste, že každý rok zomrie na rakovinu 1,3 milióna ľudí a v EÚ sa diagnostikuje 3,5 milióna nových prípadov? Na Slovensku rakovina každý rok pripraví o život takmer 14 000 ľudí. Rakovina je vážny zdravotný problém, ktorý v určitom momente života priamo zasiahne až 40 % občanov krajín Európskej únie. Finančné prostriedky EÚ pomáhajú zachrániť životy tým, že umožňujú významný pokrok v oblasti prevencie a liečby.
Tohtoročné heslo Svetového dňa rakoviny znie: Zjednoťme svoje hlasy a prijmime opatrenia….
Karcinogénne látky sa nachádzajú aj v pracovnom prostredí
Karcinogén je látka, ktorá môže spôsobovať, zhoršovať alebo podporovať rakovinu u ľudí alebo zvierat. Niektoré karcinogény môžu byť vdýchnuté, iné môžu do organizmu preniknúť cez kožu alebo sliznice. Karcinogénne – takto sú nazývané látky alebo procesy, ktoré signifikantne zvyšujú výskyt malígnych nádorov v populácii oproti spontánnemu výskytu. Podľa SZO (WHO) cca 60 – 90% rakovinových ochorení spôsobujú faktory, prítomné v pracovnom a životnom prostredí. Zhruba 30 – 40% obyvateľstva vyspelých krajín raz za život ochorie na zhubný nádor, 70 – 80% rakovinových ochorení je vyvolaných vonkajšími vplyvmi (výživa, fajčenie, alkohol – životný štýl, životné prostredie), 4 – 5% je profesionálneho pôvodu.
- Nie každá expozícia karcinogénom musí nevyhnutne viesť k vzniku rakoviny: niektoré pôsobia po dlhodobej expozícii pri vysokej hladine, zatiaľ čo iné pôsobia už pri nižších hladinách a po kratších obdobiach expozície.
- Existuje veľa karcinogénov, ktorým môžu byť pracovníci vystavení. Medzi bežne známe karcinogény v práci patria azbest, radón, určité pesticídy, arzén a tabakový dym.
- Mnohé z karcinogénov, ktorým sú pracovníci najčastejšie vystavení, vznikajú v rámci pracovných procesov. Sú to napríklad výfukové plyny z nafty, výpary zo zvárania, prach z kryštalického kremíka a prach z listnatého dreva. Karcinogény sa môžu vyskytovať aj v surovinách (vrátane nečistôt), polotovaroch, produktoch alebo vedľajších produktoch.
- Účinky expozície karcinogénom sa môžu vyskytnúť dlho po expozícii.
Podľa právnych predpisov EÚ aj SR musia zamestnávatelia prijať osobitne prísne opatrenia na ochranu zamestnancov – okrem tých, ktoré sa vyžadujú pri iných nebezpečných látkach – aby sa predišlo poškodeniu, ako je eliminácia expozície, alebo tam, kde to nie je možné, musí byť použitá presná náhrada, udržiavanie karcinogénu v uzavretom systéme, zaznamenávanie expozícií a prísnejšie požiadavky na informácie a dokumentáciu.
- Všetky podrobné ustanovenia o riadení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) v prípade karcinogénov sú stanovené v nariadeniach Vlády SR č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami, súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
Zamestnávatelia musia:
- posúdiť riziko expozície karcinogénom
- a stanoviť preventívne opatrenia, pričom musia zohľadniť všetky možné spôsoby expozície (vrátane expozície súvisiacej s pokožkou), a to vrátane skladovania chemikálií a odpadu.
Údaje musia byť na požiadanie poskytnuté štátnym orgánom (napríklad údaje o činnostiach, množstvách, expozíciách, počte exponovaných pracovníkov alebo preventívnych opatrení). Posudzovanie rizík by sa malo pravidelne revidovať, a to najmä preto, lebo zmeny na pracovisku môžu znamenať zavedenie karcinogénov v rámci:
- zmeny v zložení použitých výrobkov;
- nových výrobkov – je potrebné skontrolovať toxicitu každého nového výrobku ešte pred jeho zavedením;
- zmien pracovných procesov alebo metód. Látky, ktoré sa v súčasnosti považujú za prijateľné, sa môžu neskôr – na základe nových štúdií – ukázať ako karcinogénne.
Karty bezpečnostných údajov (KBÚ) a etikety opisujú nebezpečenstvá, spojené s označenými chemikáliami alebo výrobkami a poskytujú informácie o manipulácii, skladovaní a núdzových opatreniach v prípade nehôd, identifikovaných použitiach látky, prevádzkových podmienkach a opatreniach manažmentu rizík. Karta bezpečnostných údajov neznamená posudzovanie rizík. Zamestnávatelia by mali prispôsobiť odporúčané opatrenia špecifickým podmienkam každého pracoviska. Nie pre všetky látky však existujú karty bezpečnostných údajov, a navyše, v prípadoch, kde existujú, môžu byť potrebné ďalšie informácie.
Zamestnávatelia môžu:
- preskúmať informačnú zložku o výrobku, návod na použitie, databázy s informáciami o chemických rizikách (napríklad databázy Európskej chemickej agentúry http://echa.europa.eu/web/guest/ information-on-chemicals) a technickú a vedeckú literatúru;
- pýtať sa dodávateľov;
- konzultovať útvary pre prevenciu;
- radiť sa s odborovými združeniami, obchodnými komorami, odborovými zväzmi alebo útvarmi sociálneho zabezpečenia;
- kontaktovať štátne dozorné orgány.
Opatreniam pre zamestnancov, ktorí môžu byť zvlášť ohrození „pri posudzovaní rizika“, musia zamestnávatelia venovať osobitnú pozornosť:
- podľa smernice 94/33/ES o mladých zamestnancoch – mladí ľudia nesmú pracovať v podmienkach, v ktorých by boli vystavení karcinogénom (v SR NV č. 286/2004 Z. z. , ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení neskorších predpisov);
- smernica 92/85/EHS o tehotných zamestnankyniach (v SR NV č. 272/2004 Z z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov) stanovuje, že zamestnávatelia musia posúdiť všetky riziká a všetky možné účinky na tehotenstvo alebo dojčenie a prijať vhodné opatrenia, napríklad presunúť tehotnú alebo dojčiacu zamestnankyňu na inú pozíciu alebo jej poskytnúť dovolenku;
- zamestnanci, ktorí môžu mať ťažkosti s pochopením pokynov alebo odbornej prípravy, ako sú napríklad migrujúci zamestnanci alebo noví zamestnanci;
- zamestnanci, ktorí vykonávajú údržbu a subdodávatelia. Títo zamestnanci musia absolvovať odbornú prípravu, špecifickú pre ich potreby a musia sa na nich vzťahovať príslušné preventívne opatrenia.
Pre viaceré karcinogénne látky sú zavedené OEL. Limitné hodnoty expozície pri práci (OEL) sú regulačné hodnoty, ktoré uvádzajú úrovne expozície, považované za bezpečné (z hľadiska ochrany zdravia) v súvislosti s chemickou látkou, prítomnou vo vzduchu na pracovisku. Tieto informácie by mali byť zahrnuté v kartách bezpečnostných údajov. Dodržiavanie OEL by sa však malo považovať za minimum a je potrebné vynaložiť úsilie na zníženie expozície na čo najnižšiu možnú úroveň pod týmito hodnotami. Monitorovanie karcinogénov by malo byť súčasťou stratégie riadenia karcinogénov v spoločnosti a malo by zahŕňať pravidelné kontroly účinnosti kontrolných opatrení.
RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., samostatná vedecko-výskumná pracovníčka s bohatými skúsenosťami najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, faktorov pracovného prostredia, trhu práce a zamestnanosti, či pracovnoprávnych vzťahov. Venuje sa aj expertným aktivitám na rôznych projektoch, lektorskej a publikačnej činnosti. Na projekte Podpora kvality sociálneho dialógu sa podieľala ako garantka a odborná analytička na 3 analytických výstupoch a v súčasnosti poskytuje poradenstvo v rámci Klientskeho centra odborov.
