Aké je, podľa Vás, postavenie žien v odboroch? Líši sa v niečom od mužov?
Napriek zvýšeniu počtu žien v rozhodovacích orgánoch v posledných rokoch, stále vnímam pretrvávajúce nedostatočné zastúpenie žien v rozhodovacom procese odborových zväzov, v manažmente a na vedúcich pozíciách. Považujem za nutné presadzovať rovnosť pohlaví v rozhodovacích štruktúrach odborových zväzov. Nedostatočné zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch odborových zväzov môže byť spôsobené existenciou predsudkov a nedostatkom dôvery žien vo vlastné schopnosti. Na trhu práce ženy často zastávajú pozície, ktoré sú podriadené mužom. Preto je pre ne veľmi náročné presadiť sa a pracovať v prevažne mužskom kolektíve.
Ako si vysvetľujete, že v rámci KOZ SR a odborov celkovo máme toľko úspešných žien – funkcionárok?
Odborové zväzy Slovenskej republiky presadzujú progresívnu politiku, preto je prirodzené, že ich zamestnanci a členovia podporujú aj myšlienky rodovej rovnosti v rozhodovacích pozíciách.
Je podľa Vás náročné pre ženy presadiť sa vo vysokých funkciách?
Berúc do úvahy posledné štatistiky, ktoré potvrdzujú, že rodový rozdiel vo vysokých funkciách stále pretrváva, myslím si, že je pre ženy stále náročné presadiť sa vo vysokých funkciách. Existuje množstvo rodových stereotypov, vedúcich k odporu voči vodcovstvu žien. Často počúvaným mýtom je, že ženy nie sú ambiciózne a práve preto neinklinujú k vedúcim pozíciám. Ďalej ich môže brzdiť staromódne presvedčenie, že práve ženy by mali byť hlavnými opatrovateľmi v rodinách a mali by mať primárnu zodpovednosť za rodinné záležitosti. Mali by byť povinné prerušiť alebo obetovať svoju kariéru pre svoje rodiny. V dôsledku toho spoločnosti zastávajú názor, že práca/kariéra nie je ich prvoradou prioritou. Zosúladenie rodiny a práce obmedzuje ženy, aby sa profesionálne stýkali alebo navštevovali pracovné stretnutia mimo pracovného času. Avšak efektívne vytváranie partnerských sietí je nutné pre vytvorenie nových obchodných príležitostí a spoluprác. Aj keď sa ženy snažia zapojiť sa, sieťové aktivity sú častejšie orientované na mužov, ako napríklad golf. Taktiež ľudia majú stále tendenciu spriateliť sa s mladšími kolegami rovnakého pohlavia. Seniorskí lídri a partneri – väčšinou mužského pohlavia – môžu teda viac podporovať, povzbudzovať a pomáhať mladým mužom ako mladým ženám.
Ako ste sa dostali k práci v odboroch a následne k predsedníckej funkcii?
V roku 2005 som nastúpila do Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) na pozíciu kontrolór projektových podpôr. Ako relatívne mladší zamestnanec som sa na pozvanie služobne starších kolegov stala členkou Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku (OZ PP) pri PPA. Potešilo ma, keď som zistila, čo odborová organizácia dokázala vybojovať cez podnikovú kolektívnu zmluvu pre svojich zamestnancov. Na druhej strane ma mrzel postoj niektorých kolegov, ktorí síce benefity z kolektívnej zmluvy mali, ale do odborov vstúpiť nechceli. Ich rétorika, že načo, ma veľmi trápila. A vlastne tento postoj väčšiny zamestnancov na Slovensku, že nech odborári niečo vybojujú a my ostatní sa zvezieme, ma trápi doteraz. Keďže som chcela aj ja prispieť svojimi vedomosťami a svojou prácou k zlepšeniu povedomia o odborových organizáciách, súhlasila som s kandidatúrou na predsedníčku odborov v PPA. V roku 2015 som bola zvolená za predsedníčku Základnej organizácie (ZO ) OZ PP pri PPA, dostala som sa aj do orgánov odborového zväzu, konkrétne do Republikového výboru OZ PP pri PPA. A v novembri 2018, na VII. zjazde OZPP, som bola zvolená za predsedníčku OZPP na Slovensku.
