Podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je priemerná dĺžka práceneschopnosti (PN) na Slovensku 46 dní, čo je o 15 dní viac ako v Českej republike, kde je priemer 31 dní. Tieto rozdiely vyvolali diskusiu o možnom zneužívaní systému PN a potrebe zvýšenej kontroly.
Pri hlbšom pohľade na údaje sa však ukazuje, že existujú významné regionálne rozdiely v priemernej dĺžke PN na Slovensku. Tieto rozdiely naznačujú, že faktory ako dostupnosť zdravotnej starostlivosti, pracovné podmienky a socioekonomický status môžu ovplyvňovať tieto štatistiky. V našej nedávnej štúdii sme identifikovali množstvo iných faktorov, ktoré majú na dĺžku PN vplyv, no zistili sme, že ak sa pozrieme na iné ukazovatele, ako podiel obyvateľstva na PN, alebo priemerný počet vymeškaných dní na obyvateľa, tak vôbec zo štatistík nevyčnievame.
Sociálne rozdiely majú významný vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. Štúdia publikovaná v časopise Praktický lékař zdôrazňuje, že existujú rozdiely v zdravotnom stave nielen medzi krajinami s rôznym stupňom rozvoja, ale aj medzi regiónmi v rámci jednej krajiny. Tieto rozdiely sú často spôsobené socioekonomickými faktormi, ako sú príjem, vzdelanie a pracovné podmienky.
Tieto sociálne, pracovné a regionálne rozdiely majú vplyv aj na zdravotný stav obyvateľstva, ktorý so signifikantnými rozdielmi v dostupnosti zdravotnej starostlivosti má podstatný dopad na dĺžku liečenia sa pacientov.
V našej štúdii z januára sme sa na problematiku pozreli komplexnejšie, no niektoré dáta sme spracovali aj z dôvodu rozsahu štúdie len povrchnejšie. V týchto dňoch však konzultant ministerstva zdravotníctva Imrich Berta zverejnil dôležité regionálne štatistiky, ktoré naznačujú, že naše závery boli správne.
Ako vidno na grafe, regionálne rozdiely sú významné a ako hovorí autor grafu: „So socio-ekonomickou depriváciou rastie mortalita na nádorové ochorenia v ekonomicky aktívnom veku – no pri kardiovaskulárnych ochoreniach je rast rýchlejší.“
Ako vidno na obrázku, rozdiely v úmrtnosti na onkologické ochorenia medzi okresmi na Slovensku sú relatívne veľké a nedajú sa odbiť zjednodušenými tvrdeniami, aké bežne zaznievajú vo verejnej debate. Aj v tomto prípade ide o mnohofaktorovú záležitosť, kde socio-ekonomický status obyvateľov hrá hlavnú úlohu, no popri tom sa treba pozrieť aj na kvalitu životného prostredia (znečistenie pôdy a ovzdušia), dostupnosť zdravotnej starostlivosti (diagnostika a liečba), ale aj pracovné prostredie.
Porovnateľné rozdiely medzi okresmi vidno aj pri úmrtnosti na kardiovaskulárne ochrenia. Aj v tomto prípade platí, že ide o mnohofaktorovú záležitosť.
Ak sa na rozdiely v úmrtnosti na rakovinu prsníka pozrieme z hľadiska európskych regiónov, tak Slovensko patrí medzi najhoršie v EÚ, pričom vykazujeme horšie hodnoty ako napr. Česká republika.
Preto je dôležité, aby sa pri hodnotení priemernej dĺžky jednej PN, tak ako to robí ministerstvo práce, zohľadňovali socioekonomické faktory a regionálne rozdiely. Zameranie sa len na čísla bez hlbšej analýzy môže viesť k nesprávnym záverom a opatreniam, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť tých, ktorí skutočne potrebujú zdravotnú starostlivosť.
Preto je nevyhnutné pristupovať k tejto problematike komplexne, s dôrazom na prevenciu ochorení, zlepšenie pracovných podmienok a zabezpečenie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov, bez ohľadu na ich socioekonomický status alebo región, v ktorom žijú.
Foto: Flickr
