Začiatkom februára Snem KOZ SR rozhodol o potrebe obnovy sociálneho dialógu na úrovni Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR SR). Ako pri tejto príležitosti uviedla viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová: “Chceme sa správať zodpovedne voči zamestnancom, ktorých zastupujeme. Preto aj napriek výhradám, ktoré máme k prístupu ministra práce k sociálnym partnerom, sa budeme zúčastňovať zasadnutí HSR SR. Tripartita je miesto, kde musíme nahlas hovoriť o potrebách pracujúcich v týchto náročných časoch. Ak tam nezaznie hlas odborov, potreby zamestnancov budú čoraz viac odsúvané na okraj záujmu.“
Po niekoľkomesačnej prestávke sa v pondelok, 22.2.2021, konalo prvé plenárne rokovanie HSR v tomto roku. Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov, sa nachádzajú na TU. KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom, z ktorých vyberáme pre nás najdôležitejšie.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložil Návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci medzirezortného pripomienkového konania KOZ SR podporila návrh, ktorý zodpovedal cieľom prezentovaným v Koncepcii zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku predloženej ministerstvom práce. KOZ SR sa stotožnila s navrhovaným mechanizmom fungovania systému a v rámci medzirezortného pripomienkového konania požadovala jeho opätovné prerokovanie, pokiaľ by došlo k zásadným zmenám.
Tesne pred rokovaním tripartity bol doručený nový návrh zákona s alternatívnym znením a zmenami, ktorý bol predložený na rokovanie Legislatívnej rady vlády a vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona má účinnosť od 1. januára 2022, preto nerozumieme, že nemôže byť dodržaný proces, teda návrh zákona predložiť na rokovanie HSR a až následne postúpený na rokovanie Legislatívnej rady vlády a vlády Slovenskej republiky. Postup, ktorý bol zvolený, dáva priestor domnienke, že odporúčanie HSR nie je dôležité.
V kontexte uvedených pripomienok a zmien navrhnutých v zákone, KOZ SR na rokovaní tripartity uviedla nasledovné:
- Obávame sa, že v takej forme ako sa upravilo naviazanie schémy na hrubý priemerný mesačný zárobok a zvýšené náklady zamestnávateľom, môžu tieto znížiť atraktivitu systému pre zamestnávateľov.
- Vyradenie SZČO zo schémy ich v systéme dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti dostáva do nerovnakého postavenia a spôsobuje, že platia vyšší odvod. Zároveň sú SZČO najviac ohrozené subjekty v čase krízy a práve im nebude poskytnutá žiadna forma automatickej pomoci.
- Za najzávažnejšie považujeme, že systém si nebude tvoriť žiadne rezervy. Nenaplní tak svoj prvotný účel, a to dynamicky poskytnúť pomoc v čase krízy s dostatočnou rezervou na okamžité financovanie bez potreby poberania úverov a zabezpečenie sebestačnosti od európskych fondov, ktoré nemusia byť vždy k dispozícií.
V kontexte toho, že systém si nevytvára rezervu poukazujeme aj na fakt, že nová verzia návrhu zákona počíta so zvýšením maximálnej výšky podpory. KOZ SR navrhovala v pripomienkovom konaní zvýšiť uvedený strop, aby sa zvýšila motivácia a počet subjektov, ktorí by eventuálne čerpali pomoc, preto nie je zásadne proti navrhovanej úprave. Uvádzame však, že priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2019 bola 1 092 €, čo by znamenalo, že maximálna výška pomoci v tomto roku by dosiahla túto úroveň, a zároveň by v plnej miere podporila zamestnávateľov pri zamestnancoch s hrubou mzdou do výšky 1 820 € mesačne. Na zamestnancov s vyššou hrubou mzdou by sa v skutočnosti poberala podpora percentuálne nižšej hodnote. Posunutie stropu do výšky dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve určí strop vo výške napr. 2 184 € v prípade priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2019. Podpora tak reálne v plnej miere bude môcť byť uplatnená na zamestnancov s hrubou mzdou až do výšky 3 640 €.
KOZ SR preto nastoľuje otázku, či systém bude ufinancovateľný, pokiaľ bude takto štedro nastavený strop pomoci a prostriedky uhrádzané do fondu sa v prípade prebytkového hospodárenia budú môcť používať na financovanie ostatných základných fondov Sociálnej poisťovne.
- Rovnaký vplyv na finančnú udržateľnosť systému, bude mať výber z navrhovaných alternatív v rámci vymedzenia pojmov v § 2 navrhovaného zákona – definícia vonkajšieho faktora, kedy alternatíva, ktorá bola pôvodne predložená na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady, vymedzovala možnosť čerpať pomoc len v prípade mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo ak mimoriadnu okolnosť vyhlási vláda SR na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.
Nové navrhované znenie kombinuje definície z verzie v medzirezortnom pripomienkovom konaní a z Hospodárskej a sociálnej rady a tým ponecháva aj charakteristiku vonkajšieho faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. Keďže sa umožní čerpať podporu aj v špecifických sektorových prípadoch (napr. neočakávané výpadky v dodávkach), pričom nie je stanovené obdobie, počas ktorého by mal byť subjekt schopný znášať tieto náklady bez pomoci štátu, možno predpokladať, že bude podpora významnejšie využívaná a pravdepodobne najmä subjektami pôsobiacimi v priemyselnom odvetví. V uvedenom kontexte navrhujeme, aby po účinnosti zákona bolo s odstupom času vyhodnotené uvedené nastavenie.
Takisto uvádzame, že KOZ SR súhlasila s navrhovaným znením vo verzii z medzirezortného pripomienkového konania, a teda s charakteristikou vonkajšieho faktora, avšak pod podmienkou, že čerpať pomoc bude možné len vtedy, ak má zamestnávateľ uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, alebo súhlas rozhodcu podľa osobitného predpisu s podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Na dodržaní podmienky čerpania pomoci v podobe uzatvorenej dohody, alebo rozhodnutia rozhodcu KOZ SR trvá.
- S úpravami v § 142a Zákonníka práce ohľadom riešenia sporu o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce KOZ SR súhlasí.
Zásadné pripomienky zazneli aj zo strany zástupcov zamestnávateľov. Po zapracovaní širšej definície vonkajšieho faktora a skutočnosti, že na ústredí práce bude o možnosti čerpania rozhodovať komisia a SZČO budú riešení osobitnou schémou pomoci, HSR posunula materiál na ďalšie legislatívne konanie s pripomienkami.
Cestovnú mapu výskumných infraštruktúr (SK VI Roadmap 2020 – 2030) z dielne ministerstva školstva tripartita schválila bez pripomienok a posunula na ďalšie legislatívne konanie.
HSR diskutovala aj o realizácii zákona o tripartite v praxi. KOZ SR. KOZ SR zásadne nesúhlasí s úpravou reprezentatívnosti na strane zástupcov zamestnancov a žiadame ponechať súčasný právny stav overený praxou (zákon účinný v nezmenenom znení od roku 2007).
Je diskriminačné a ide o nerovnaké zaobchádzanie, aby jedno združenie bolo kvalifikované za reprezentatívne, a spĺňajúce prísne stanovenú podmienku 100 000 združených zamestnancov v pracovnom pomere (ak ide o združenie odborov) alebo 100 000 zamestnaných zamestnancov v pracovnom pomere (ak ide o združenie zamestnávateľov) a iné združenie odborov alebo zamestnávateľov bolo tiež reprezentatívne, ale podmienku 100 000 združených alebo zamestnaných nespĺňa. Ide o účelovú právnu úpravu s cieľom zvýhodňovať jedno združenie pred druhým, a to bez ohľadu na to, či pôjde o združenie zamestnávateľov alebo odborov. Je tiež v rozpore s povahou a účelom reprezentatívnosti, aby v triparite boli zastúpené združenia, ktoré fakticky nie sú reprezentatívne (tzn. nespĺňajú podmienku 100 000 zamestnaných alebo organizovaných).
Až aplikačná prax ukáže, aké zastúpenie zamestnancov bude na HSR po 1.3.2021.
