Európska komisia nedávno zverejnila návrh na zavedenie jednotného systému pre deklaráciu vyslaných pracovníkov v rámci EÚ. Tento systém by mal podporiť lepšie dodržiavanie a presadzovanie pravidiel, ale podľa KOZ SR je tento návrh orientovaný skôr na znižovanie nákladov pre firmy na úkor najzraniteľnejších skupín pracovníkov v Európe.
Zníženie požiadaviek na informácie
Dokument Európskej komisie výslovne uvádza, že cieľom regulácie je „zníženie informačných požiadaviek“ pre zamestnávateľov ohľadom vyslaných pracovníkov. Táto zmena by mohla sťažiť prácu už tak preťažených inšpektorátov práce, ktoré čelia rozšírenému zneužívaniu vyslaných pracovníkov, ako je nevyplácanie miezd a nebezpečné pracovné podmienky. Členské štáty, ktoré sa zapoja do systému, by navyše nemohli požadovať ďalšie informácie, potrebné na sledovanie firiem a zabránenie zneužívania.
Podľa Komisie predstavuje súčasný náklad na deklaráciu vyslaného pracovníka iba 10,78 eura, a tak by celková úspora pre európske podniky, ak by sa táto iniciatíva implementovala, dosiahla len približne 13,9 milióna eur.
EOK vo svojom liste zdôraznila, že sociálne dôsledky tejto úspory ďaleko prevyšujú jej malú ekonomickú výhodu.
Kritika zo strany odborov
Zástupkyňa generálnej tajomníčky EOK, Isabelle Schömann, vyjadrila sklamanie nad tým, že Komisia uprednostnila zníženie informačných požiadaviek na vysielaných pracovníkov, a nie efektívny systém na ich ochranu. Schömann uviedla:
„Európska komisia premeškala príležitosť zaviesť systém pre deklaráciu vyslaných pracovníkov, ktorý by uľahčil zamestnávateľom riadne registrovať vyslaných pracovníkov a inšpektorom práce dodržiavať ich práva.“
Podobne sa vyjadril aj viceprezident KOZ SR, František Gajdoš, ktorý varoval, že táto iniciatíva bude viesť k ďalšiemu sociálnemu dumpingu a nekalej súťaži:
„Tento návrh úplne ignoruje vážne signály z odvetvia stavebníctva, ktoré ukazujú, že falošné vysielanie pracovníkov, najmä v dlhých a komplexných reťazcoch subdodávateľov, sa stalo modelom vykorisťovania.“
EOK tiež pripomenula dôležité správy, ako napríklad správu ELA o stavebníctve, ktoré varujú pred naliehavou potrebou lepšej a efektívnejšej kontroly, obzvlášť v cezhraničnom kontexte.
Výzva na reformu a lepšie opatrenia
KOZ SR a EOK vyzývajú Komisiu, aby sa v budúcnosti zamerala na reguláciu pracovných sprostredkovateľov a na obmedzenie subdodávateľských reťazcov, ktoré umožňujú firmám vyhýbať sa zodpovednosti za vykorisťovanie vyslaných pracovníkov.
Príklady problémov, ktorým čelia vyslaní pracovníci:
- Neplatenie miezd: Slovinská spoločnosť registrovaná len v účtovníckej kancelárii vyslala 391 pracovníkov, prevažne z Bosny, do Nemecka, pričom sa predpokladá, že im nebola vyplatená minimálna mzda ani platená dovolenka.
- Neplatenie sociálnych príspevkov: Francúzske úrady zistili, že za 460 poľských a rumunských pracovníkov v stavebníctve malo byť vyplatených 12 miliónov eur na sociálnych odvodoch.
- Porušenie bezpečnosti a ochrany zdravia: V roku 2021 skolabovala budova školy v belgickom Antverpách, čo malo za následok smrť piatich pracovníkov, ktorí boli všetci zahraniční vyslaní pracovníci.
Návrh Európskej komisie tak vyvoláva obavy o ochranu práv a podmienky vyslaných pracovníkov, a KOZ SR apeluje na prijatie opatrení, ktoré zabezpečia spravodlivú a bezpečnú prácu v rámci EÚ.
Zdroj: EOK
