Európska únia v roku 2022 schválila smernicu o primeraných minimálnych mzdách, ktorá mala do 15. novembra 2024 byť prebratá do národných právnych predpisov všetkých členských štátov. Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby pracovníci v Európe dostávali adekvátnu mzdu a aby sa podporovalo kolektívne vyjednávanie, ktoré je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie spravodlivých miezd. Napriek blížiacemu sa termínu však mnohé krajiny stále neprijali potrebné opatrenia na transpozíciu tejto smernice do svojich legislatívnych rámcov.
Podľa poslednej analýzy Európskej odborovej konfederácie (EOK) sa len šesť členských štátov posunulo k schváleniu legislatívy, ktorá by smernicu implementovala. Medzi tieto krajiny patria Belgicko, Maďarsko, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko a Rumunsko. Naproti tomu v ďalších deviatich krajinách, vrátane Slovenska, sú prípravy stále v procese a v siedmich členských štátoch sa proces ešte ani nezačal.
Prečo je smernica o minimálnej mzde dôležitá?
Približne 20 miliónov pracovníkov v Európe by malo získať výhody zo smernice o minimálnych mzdách, ktorá stanovuje, že zákonné minimálne mzdy musia byť primerané a že sa musia podporovať kolektívne vyjednávania. Primeranosť minimálnych miezd by mala byť meraná podľa dvoch kritérií: mzda musí predstavovať 60 % hrubej mediánovej mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy v krajine. Smernica zároveň zdôrazňuje dôležitosť kolektívneho vyjednávania ako nástroja na ochranu pracovníkov a zabezpečenie spravodlivých miezd.
EOK, ktorá vedie kampaň „Wage Up“, upozorňuje, že v niektorých členských štátoch EÚ sú minimálne mzdy stále nedostatočné. V siedmich krajinách, vrátane Francúzska, Portugalska a Talianska, sa proces zavádzania minimálnej mzdy podľa smernice ešte nezačal. Podľa EOK sú tieto krajiny medzi tými, ktoré najviac zanedbávajú implementáciu pravidiel EÚ o minimálnej mzde.
Problémy s implementáciou v niektorých krajinách
EOK vo svojom hodnotení varuje, že v mnohých členských štátoch EÚ minimálne mzdy stále nie sú primerané. Len dve krajiny, Luxembursko a Maďarsko, dosiahli primeranosť minimálnych miezd podľa navrhovaných prahov dôstojnosti. EOK tiež upozorňuje na to, že kolektívne vyjednávanie pokrýva menej ako 80 % pracovníkov v 22 členských štátoch, čo je cieľ stanovený smernicou.
Kritickou situáciou je aj pracujúca chudoba, ktorá je nad 10 % v siedmich krajinách, čo znamená, že aj zamestnaní ľudia zápasia s chudobou. Medzi ďalšie nedostatky patrí fakt, že osem členských štátov EÚ stále umožňuje nižšie minimálne mzdy pre mladých pracovníkov, čím niektorým z nich ponúka mzdy až o 70 % nižšie ako je zákonom stanovená minimálna mzda. To predstavuje vážny problém pre mladých pracovníkov, ktorí vstupujú na pracovný trh.
Rodové rozdiely a iné výzvy
Smernica o minimálnej mzde má za cieľ riešiť aj rodové rozdiely v odmeňovaní. V Európe sú ženy častejšie zamestnané v nízko platených sektoroch a v pracovných pozíciách, ktoré sú tradične podhodnotené. To vedie k tomu, že ženy na minimálnej mzde zarábajú až o 21 % menej ako muži. Táto skutočnosť ešte viac podčiarkuje dôležitosť kolektívneho vyjednávania, ktoré by malo pomôcť odstrániť rodové rozdiely v odmeňovaní.
Konfederálna tajomníčka EOK Tea Jarcová sa k tejto otázke vyjadrila: „V čase, keď milióny ľudí uviazli v chudobe napriek tomu, že každý deň tvrdo pracujú, by mala byť implementácia smernice o minimálnej mzde prioritou pre všetky národné vlády.“ Zdôraznila tiež, že súčasná kríza životných nákladov spôsobila, že pracovníci platení minimálnou mzdou majú ešte väčší problém vyjsť s peniazmi, zatiaľ čo zisky korporácií narastajú.
Aké sú ďalšie kroky?
Smernica o minimálnych mzdách je nevyhnutná pre zlepšenie pracovných podmienok miliónov pracovníkov v EÚ. Hoci niektoré krajiny, ako Nemecko, Slovinsko a Írsko, už spĺňajú požiadavky smernice, mnohé členské štáty stále váhajú s prijatím potrebných legislatívnych opatrení.
Odbory a zástupcovia EOK naliehajú na vlády, aby neodkladali zavedenie tejto legislatívy, pretože pre pracovníkov môže byť každý deň oneskorenia významný. Zvyšovanie minimálnej mzdy a podpora kolektívneho vyjednávania sú kľúčové pre zníženie chudoby a zlepšenie životných podmienok najzraniteľnejších skupín pracovníkov. Tea Jarcová v závere svojho prejavu uviedla: „Niektoré členské štáty dosiahli dobrý pokrok alebo už majú požadované štandardy zavedené. Väčšina národných vlád by však mala prestať váhať a konečne tieto sľuby zrealizovať.“
V nadchádzajúcich týždňoch bude dôležité sledovať, ako členské štáty EÚ postupujú pri implementácii smernice o minimálnej mzde. Nedodržanie termínu transpozície by mohlo viesť k tomu, že milióny pracovníkov zostanú bez zlepšení, ktoré im táto smernica prináša. S narastajúcimi ekonomickými tlakmi je jasné, že primerané mzdy a silné kolektívne vyjednávanie sú dôležitými nástrojmi na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok v celej Európe.
Zdroje: EOK a EuroNews
