Umelá inteligencia už dnes zásadne mení pracovné prostredie v Európe. Ako však zaznelo na vypočutí v Európsky parlament, jej využívanie sa čoraz častejšie spája aj s negatívnymi dopadmi na zamestnancov. Zástupcovia odborov upozorňujú, že bez jasných pravidiel hrozí zhoršovanie pracovných podmienok, rast stresu aj ohrozenie zdravia pracovníkov.
Na problematiku upozornil konfederálny tajomník Európska odborová konfederácia Giulio Romani počas diskusie o digitalizácii na pracovisku. Podľa jeho slov už nejde o budúce riziká, ale o realitu, ktorá sa dotýka tisícov pracovníkov naprieč Európou.
Romani poukázal na konkrétne príklady z praxe. V call centrách je hlas pracovníkov analyzovaný umelou inteligenciou, ktorá hodnotí ich výkon v reálnom čase. V skladoch sú zamestnanci vystavení tlaku automatizovaných systémov, ktoré určujú tempo práce a sledujú každý ich pohyb. Takéto nastavenie podľa neho vedie k zvýšenému stresu, únave a dokonca aj k vyššiemu počtu pracovných úrazov.
„Algoritmické systémy určujú tempo práce a sledujú každý pohyb, čo vedie k zvýšenému stresu, únave a vyššej miere zranení,“ upozornil Romani.
Potreba záväznej legislatívy
Európska odborová konfederácia preto vyzýva na prijatie záväznej európskej legislatívy, ktorá by chránila pracovníkov pred tzv. psychosociálnymi rizikami spojenými s digitalizáciou. Tieto opatrenia by mali byť súčasťou pripravovaného legislatívneho balíka o kvalitných pracovných miestach.
Odbory zároveň presadzujú aj osobitný právny rámec pre využívanie umelej inteligencie na pracovisku, ktorý by obsahoval najmä:
- zachovanie princípu „človek má kontrolu“, vrátane práva napadnúť a zmeniť automatizované rozhodnutia
- transparentnosť a vysvetliteľnosť systémov umelej inteligencie
- posilnenie kolektívnych práv a povinné zapojenie odborov
- zákaz invazívnych praktík, ako je spracovanie osobných či psychologických údajov nesúvisiacich s prácou
- ochranu zdravia a bezpečnosti vrátane povinných hodnotení rizík pred nasadením AI
Digitalizácia nesmie ísť na úkor zdravia
Podľa Romaniho prinášajú digitálne technológie síce aj pozitíva, ako vyššiu flexibilitu či produktivitu, no zároveň vytvárajú nové a vážne riziká pre duševné zdravie zamestnancov.
Súčasný legislatívny rámec EÚ je podľa odborov nedostatočný. Psychosociálne riziká sa často vnímajú ako individuálny problém, hoci v skutočnosti sú dôsledkom organizácie práce a spôsobu riadenia.
„Digitalizácia nesmie prebiehať na úkor zdravia pracovníkov. So správnymi pravidlami môže zlepšiť pracovné podmienky, bez nich však hrozí prehlbovanie nerovností a zhoršovanie kvality života,“ uzavrel Romani.
Diskusia v Európskom parlamente tak opäť otvorila otázku, ako nastaviť pravidlá pre umelú inteligenciu tak, aby slúžila ľuďom, a nie naopak.
