Umelá inteligencia už nie je iba témou technologických firiem, výskumníkov či európskych regulátorov. Čoraz výraznejšie vstupuje priamo na pracoviská a ovplyvňuje spôsob organizácie práce, nábor zamestnancov, prideľovanie pracovných úloh, plánovanie pracovného času, monitorovanie pracovníkov či hodnotenie ich výkonu.
S tým prichádza zásadná otázka pre sociálnych partnerov. Budú zamestnanci a ich zástupcovia iba prijímateľmi rozhodnutí založených na algoritmoch, alebo budú mať možnosť ovplyvňovať pravidlá, podľa ktorých sa tieto technológie na pracoviskách používajú?
Práve tejto problematike sa venuje nová výskumná správa Central European Labour Studies Institute (CELSI) s názvom How new policy issues create opportunities for social partner participation: A comparative study of artificial intelligence and algorithmic management in Slovakia and Italy, ktorej autorom je Daryn Zholdasbay. Výskum vznikol na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a porovnáva skúsenosti Slovenska a Talianska.
Ťažiskom výskumu je otázka, ako sociálni partneri využívajú umelú inteligenciu a moderné systémy algoritmického manažmentu ako novú politickú tému na posilnenie svojho postavenia pri tvorbe politík. Výskum je založený na kvalitatívnom porovnaní Slovenska a Talianska a na rozhovoroch so zástupcami odborov a zamestnávateľských organizácií na národnej a sektorovej úrovni.
Algoritmický manažment pritom nie je abstraktný pojem. Ide o systémy, ktoré využívajú dáta a algoritmy na organizovanie, prideľovanie, monitorovanie, kontrolu a hodnotenie práce. Moderné systémy môžu využívať aj umelú inteligenciu a podporovať alebo čiastočne automatizovať rozhodnutia, ktoré boli v minulosti výlučne v rukách manažérov.
Takéto technológie sa môžu využívať pri nábore, plánovaní práce a pracovných úloh, monitorovaní zamestnancov, hodnotení výkonu, vzdelávaní, odmeňovaní alebo pri rozhodnutiach súvisiacich so skončením pracovného pomeru.
Pre odbory preto nejde iba o technologickú otázku. Ide o témy, ktoré sa priamo dotýkajú pracovných podmienok, ochrany súkromia, transparentnosti rozhodovania, postavenia zamestnanca a kolektívnych práv.
Slovensko a Taliansko ukazujú dva rozdielne prístupy
Mimoriadne zaujímavá je štvrtá kapitola výskumu, ktorá analyzuje postoje sociálnych partnerov, ich stratégie, vzájomné interakcie, mechanizmy participácie a konkrétne možnosti ovplyvňovania politík v oblasti umelej inteligencie a algoritmického manažmentu.
Výsledky ukazujú, že AI a algoritmický manažment sú v oboch krajinách čoraz relevantnejšou témou. Rozdiel je však v tom, ako intenzívne sa jej sociálni partneri venujú a do akej miery ju dokážu preniesť do sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.
V Taliansku sociálni partneri využívajú túto tému aktívnejšie. Umelá inteligencia sa dostáva do formálnych aj neformálnych rokovaní, konzultácií a kolektívneho vyjednávania. Výskum identifikoval aj nové alebo rozšírené participačné mechanizmy. Najsilnejšiu formu participácie predstavujú kolektívne zmluvy na sektorovej a podnikovej úrovni, pretože v tomto prípade sociálni partneri už iba nevyjadrujú svoj názor, ale priamo spoluvytvárajú pravidlá.
Situácia na Slovensku je odlišná. Význam AI a algoritmického manažmentu rastie, ale téma sa zatiaľ nestala jednou z hlavných oblastí záujmu členov sociálnych partnerov, sociálneho dialógu či kolektívneho vyjednávania. Participácia má prevažne konzultatívny charakter.
Výskum zároveň poukazuje na prípady, keď zamestnávatelia zavádzajú nové systémy bez konzultácie alebo rokovania so zástupcami zamestnancov. Práve otázka, či má byť zavádzanie AI a algoritmického manažmentu predmetom rokovania, sa tak môže stať novou oblasťou konfliktu medzi zamestnávateľmi a odbormi.
Rozdiel je viditeľný aj v stratégiách sociálnych partnerov. Na Slovensku majú zatiaľ prevažne prípravný charakter. Ide najmä o zvyšovanie povedomia, vzdelávanie, lobovanie a vytváranie záujmu o túto problematiku. V Taliansku sú stratégie rozvinutejšie a kombinujú vzdelávanie, výskum, prípravu na kolektívne vyjednávanie, lobovanie, účasť v inštitucionálnych mechanizmoch a v niektorých prípadoch aj konfrontačné postupy.
Na Slovensku pritom existujú mechanizmy, prostredníctvom ktorých môžu sociálni partneri problematiku ovplyvňovať. Výskum identifikuje napríklad Slov Lex, Hospodársku a sociálnu radu či Digitálnu koalíciu. Novým participačným priestorom je Rada vlády SR pre digitálnu transformáciu a umelú inteligenciu.
Taliansky príklad však ukazuje, že participácia môže ísť ďalej ako samotné konzultácie. Sociálni partneri sa tam zapájajú prostredníctvom formálnych a neformálnych konzultácií, parlamentných vypočutí, osobitných inštitucionálnych platforiem a kolektívneho vyjednávania.
Hlavným zistením práce preto je, že vznik novej témy automaticky neposilňuje účasť sociálnych partnerov na tvorbe politík. Vytvára však príležitosť. To, či ju sociálni partneri dokážu využiť, závisí od systému pracovnoprávnych vzťahov, ich vlastnej sily, úlohy štátu a tiež od toho, aký význam téme pripisujú ich členovia.
Dôležitý priestor vytvára aj európsky AI Act. Ten stanovuje minimálne štandardy, ale nevylučuje priaznivejšiu ochranu pracovníkov prostredníctvom vnútroštátnej legislatívy alebo kolektívnych zmlúv. Práve pri zavádzaní a následnom používaní AI na pracoviskách tak vzniká priestor pre sociálnych partnerov.
Odbory môžu otvárať otázky informovania zamestnancov o používaných systémoch, zapojenia zástupcov zamestnancov pred zavedením nových technológií, školení, ochrany osobných údajov, kontroly používania AI pri organizácii práce, nábore alebo hodnotení výkonu, prístupu k informáciám o zbieraných dátach či možnosti napadnúť automatizované rozhodnutie.
Od konzultácií k reálnemu vplyvu na pravidlá AI
Výsledky výskumu prinášajú aj niekoľko odporúčaní pre ďalší vývoj.
Štát by mal zohrávať aktívnejšiu úlohu pri komunikácii, koordinácii a podpore implementácie AI Actu. Nová regulácia je komplexná a sociálni partneri aj podniky potrebujú jasnejšie usmernenia. Podpora je potrebná aj pre podniky, ktoré ešte iba testujú nové technológie alebo nemajú dostatočné znalosti a organizačné kapacity na ich zodpovedné zavádzanie.
Druhou dôležitou oblasťou je vzdelávanie. Sociálni partneri by mali systematicky zvyšovať povedomie o AI a algoritmickom manažmente medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a vlastnými členmi. Pre Slovensko je táto otázka obzvlášť dôležitá, pretože nízka úroveň povedomia môže byť jedným z dôvodov, prečo sa problematika ešte výraznejšie nepresadila v sociálnom dialógu.
Pre odbory z toho vyplýva aj veľmi praktická otázka. Vieme, aké algoritmické systémy dnes zamestnávatelia používajú, aké údaje o pracovníkoch spracúvajú a aké rozhodnutia im postupne zverujú?
Ak algoritmus prideľuje pracovné úlohy, sleduje výkon, hodnotí pracovníka alebo ovplyvňuje personálne rozhodnutia, mení sa aj spôsob výkonu manažérskej moci. Nestačí preto diskutovať iba o tom, či je systém technicky kvalitný alebo efektívny. Rovnako dôležité je vedieť, kto rozhoduje o jeho zavedení, kto pozná pravidlá jeho fungovania, kto kontroluje jeho výsledky a aké možnosti majú zamestnanci tieto rozhodnutia spochybniť.
Porovnanie Slovenska a Talianska ukazuje, že odpoveď na tieto otázky môže výrazne závisieť od sily sociálneho dialógu. Tam, kde sociálni partneri dokážu technologickú zmenu preniesť do kolektívneho vyjednávania, vzniká väčší priestor na spoločné vytváranie pravidiel.
Pre slovenské odbory preto umelá inteligencia nepredstavuje iba novú technologickú výzvu. Predstavuje aj príležitosť rozšíriť sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie o jednu z tém, ktoré budú v nasledujúcich rokoch zásadne ovplyvňovať podobu práce.
Zdroj: CELSI
Poznámka k použitiu AI: Pri príprave článku boli použité nástroje umelej inteligencie. Text prešiel redakčnou kontrolou. Ilustračný obrázok je z databázy Pexels.
