Sú mladí – poniektorí s výučným listom, iní dokonca s vysokoškolským titulom, no nepracujú, neštudujú, dokonca neprechádzajú rekvalifikáciou ani iným vzdelávaním. Hovoríme o ľuďoch do 30 rokov, ktorí sú v situácii NEET (not in education, employment, or training).
Na Slovensku ide o skupinu približne 11 % ľudí. V niektorých regiónoch Slovenska je mimo vzdelávania a práce každý štvrtý mladý človek. Tento stav má priamy sociálny aj ekonomický dopad na krajinu. Pojem NEET vyčleňuje všetkých neaktívnych mladých, ktorí sa mohli do situácie dostať z rôznych dôvodov.
Sú to mladí s nízkym vzdelaním, matky po materskej, absolventi praktických škôl, ktorí študovali počas pandémie Covid-19 a nemajú potrebnú prax, ľudia so zdravotným hendikepom, mladí zo sociálne vylúčeného prostredia, ale tiež s negatívnou skúsenosťou s trhom práce či mladí Ukrajinci a Ukrajinky.
Do skupiny sú zahrnutí aj tí, čo nechcú pracovať. Podľa starších údajov Inštitútu zamestnanosti tvoria 3,6 %, čo je v porovnaní s krajinami Európskej únie priemer. Ide však o značný pokles, keďže v roku 2002 túto skupinu tvorilo až 11,3 % mladých ľudí. Zvláštnosťou je Nórsko, kde v roku 2000 túto mieru nezáujmu tvorilo až 20 % a do roku 2010 počet ľudí v situácii NEET poklesol len na 1,4 %.
Ekonomické dopady na spoločnosť
Podľa údajov Eurostatu bolo v roku 2024 na Slovensku 10,7 % mladých vo veku 15 – 29 rokov v situácii NEET. Priemer EÚ bol 11 % a cieľ EÚ do roku 2030 je dostať sa pod 9 %. Úspešné zapojenie mladých ľudí do pracovného trhu je kľúčové pre ekonomickú stabilitu celej Európskej únie.
Dáta European Employment & Social Rights Forum 2025 ukazujú, že mladí ľudia v situácii NEET stáli Európsku úniu v roku 2023 až 121 miliárd eur v dôsledku ušlých zárobkov a nezaplatených daní. Pri populácii 8 miliónov NEET to predstavuje priemerné náklady 15 125 eur na jedného mladého ekonomicky neaktívneho ročne, čo je 1 260 eur mesačne.
V slovenských podmienkach je priamy náklad pri poberaní dávky v hmotnej núdzi približne 210 eur mesačne na osobu. Celkové náklady sú však vyššie, keďže zahŕňajú aj výpadok daňových a odvodových príjmov a ďalšie dlhodobé spoločenské dopady.
Mladý človek v situácii NEET, ktorý poberá dávky namiesto práce za minimálnu mzdu,
tak stojí slovenský štát zhruba 765,15 eur mesačne.
Riešenie je na ceste
Včasná a systémová podpora mladých ľudí zvyšuje šance na ich aktívny a stabilný život. K procesu začlenenia na trhu práce by tejto skupine mali pomáhať Jednotné kontaktné miesta po celom Slovensku.
„Postupne vznikajú jednotné kontaktné miesta pre mladých financované prostredníctvom Programu Slovensko. Zriadenie JKM pre mladých je tiež súčasťou opatrení v rámci Národného plánu posilnenia Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike s výhľadom do roku 2030,“ uvádza konzorcium partnerov Aktivácia mladých, ktoré projekt rozvíja.
Pilotný projekt nízkoprahových centier SPACE už funguje v Banskobystrickom kraji. Ďalšie kraje sa budú zapájať postupne. Mladí sa dostanú k podporným službám ako kariérne poradenstvo, psychologická pomoc, sociálne služby, mentoring a rôzne vzdelávacie programy.
Demografia v kríze
Problém s mladými nezamestnanými ľuďmi je o to akútnejší, že demografická krivka Slovenska nemá pozitívne výhľady. V tejto súvislosti sa hovorí aj o potrebe úpravy sociálneho systému, keďže pribúda ľudí v dôchodkovom veku, predlžuje sa priemerný vek dožitia a znižuje sa počet narodených detí.
Už piaty rok po sebe čelíme poklesu počtu obyvateľov, pričom tempo tohto úbytku sa podľa štatistík zrýchlilo. Úmrtnosť sa stabilizovala, no pôrodnosť je na historickom minime.
Na konci roka 2025 žilo v Slovenskej republike celkovo 5 409 407 obyvateľov, ich počet medziročne klesol o viac ako 10-tisíc. Hlavným faktorom poklesu populácie bol v roku 2025 prirodzený úbytok obyvateľstva.
V minulom roku sa u nás narodilo 42-tisíc živých detí, ale zomrelo až viac ako 53,5 tisíca ľudí. Došlo teda k prirodzenému úbytku obyvateľov na úrovni 11,5 tisíca osôb.
„Kým v rokoch 2021 a 2022 bol prirodzený úbytok obyvateľstva spôsobený najmä pandémiou koronavírusu, v posledných troch rokoch zohráva hlavnú úlohu kritická úroveň úhrnnej plodnosti,“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Zuzana Podmanická.
Slovensko zaznamenalo prirodzený úbytok už šiesty rok za sebou a zároveň druhý najvyšší (po roku 2021). Celkovo za posledných 6 rokov ubudlo v krajine prirodzeným pohybom takmer 51-tisíc obyvateľov.
Zdroj: Aktivácia mladých, Štatistický úrad SR
Ilustračná fotografia: Pexels
