Efektívni v práci dokážeme byť len v prípade, že sme na tom psychicky a duševne v poriadku. Stále viac ľudí trápia duševné a mentálne problémy. Pred pandémiou Covid-19 trpel podobnými problémami každý šiesty človek v EÚ. Psychický tlak v práci môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Od depresií, cez srdcové choroby až po mŕtvice.
Dňa 28. apríla si každoročne pripomíname Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zároveň je to aj pamätný deň obetí pracovných úrazov. Zatiaľ čo počet úmrtí na pracovisku postupne klesá, počet chorôb z povolania rastie. Stres, úzkosť a depresia predstavujú druhý najčastejší zdravotný problém súvisiaci s prácou, ktorý postihuje európskych pracovníkov.
Psychická kondícia Európanov
- 27 % európskych pracovníkov zažíva stres, úzkosť alebo depresiu, ktoré spôsobila alebo zhoršila práca
- 46 % občanov EÚ malo za posledných 12 mesiacov emocionálny alebo psychosociálny problém
- 89 % občanov EÚ súhlasí s tým, že podpora duševného zdravia je rovnako dôležitá ako podpora fyzického zdravia
- 25 % občanov EÚ uvádza, že sa buď oni, alebo ich rodinní príslušníci stretli s problémami s prístupom k službám duševného zdravia
Zdroj: Bleskový prieskum Eurobarometra o duševnom zdraví, uverejnený 9. októbra 2023
Zatiaľ u nás nie je bežné, aby sa na pracoviskách v dostatočnej miere riešilo psychické zdravie zamestnancov. Práve robotizácia, väčšie tlaky na výkon a efektivitu ľudí, nadčasy, neistota zamestnania sú spúšťačmi týchto porúch. Národný inšpektorát práce už uvádza ako nové riziko pri chorobách z povolania stres.
„Stres je už dlhšie považovaný za rizikový faktor, ktorý môže mať za následok poškodenie zdravia zamestnanca. V prípade, že je zamestnanec vystavený náhlemu stresu, môže dostať srdcovú príhodu (infarkt). U niektorých skupín zamestnancov sa začína rozmáhať užívanie prípravkov na zvýšenie výkonnosti, ktoré môžu spôsobiť ich rizikové správanie,“ konštatujú inšpektori v správe o pracovných úrazoch.
Pred kovidovou pandémiou trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ. Táto situácia sa ešte prehĺbila v dôsledku nasledujúcich kríz, ku ktorým došlo v posledných rokoch ako ruská agresia na Ukrajine, inflácia, energetická kríza.
V snahe riešiť túto situáciu vyvíja aktivity aj Európska komisia. Duševné zdravie kladie na rovnakú úroveň ako fyzické zdravie. Na 20 rôznych iniciatív vyčlenila pre členské krajiny 1,23 miliardy eur. Ide najmä o prevenciu a včasnú intervenciu, osvetu, Európsky kódex duševného zdravia, ale investuje sa aj do vývoja pre výskum mozgu.
Ľudia pracujú cez bolesť
Výkonnosť v práci môžu blokovať okrem psychických porúch a mentálnej nepohody aj ďalšie diagnózy, doposiaľ spoločnosťou prehliadané či ignorované. Španielsko je prvou krajinou Európskej únie, ktorá zaviedla pre ženy s bolestivou menštruáciou takzvané menštruačné voľno. Ide o 3 až 5 dní voľna, plne hradených z verejného poistenia.
Ďalší problém, ktorý Španieli riešia je vysoký počet ľudí trpiacich migrénami. Podľa Španielskej neurologickej spoločnosti trpí migrénou 13 % ich populácie, teda okolo päť miliónov dospelých. Chronickou migrénou, teda bolesťami hlavy 15 a viac dní v mesiaci, zase jeden a pol milióna ľudí.
Na Slovensku trpí migrénou podľa prieskumu spoločnosti Teva Pharmaceuticals Slovakia tretina ľudí.
Zatiaľ ani Španieli nemajú riešenie pre tento problém, hoci migréna mnohým počas bolestí neumožňuje vykonávať svoju prácu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je práve migréna šiestou najviac hendikepujúcou chorobou.
