Minulý týždeň sa v Bruseli uskutočnila odborná konferencia Cesta k 80-percentnému pokrytiu kolektívnym vyjednávaním (The road to 80% collective bargaining coverage), ktorú organizoval Európsky odborový inštitút (ETUI). Podujatie sa venovalo implementácii smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách a najmä otázke, ako majú členské štáty podporiť rozšírenie kolektívneho vyjednávania v prípadoch, keď jeho pokrytie nedosahuje spomínanú hranicu.
Konferencie sa ako zástupca Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) zúčastnil ekonomický analytik Ján Košč, spolu s predstaviteľmi európskych odborových organizácií, výskumných inštitútov, Európskej komisie a Európskeho parlamentu.
Cieľ – prekročiť 80-percentné pokrytie
Jednou z hlavných tém podujatia bola implementácia smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách, ktorá zavádza aj nový mechanizmus na podporu kolektívneho vyjednávania. Ak pokrytie kolektívnymi zmluvami v krajine nedosahuje 80% zamestnancov, členský štát musí vypracovať národný akčný plán na jeho posilnenie.
Ide o mimoriadne aktuálnu tému, keďže túto hranicu dnes spĺňa len deväť krajín Európskej únie. Zo štátov, ktoré musia akčné plány pripraviť, ich pritom napriek termínu v roku 2025 predložila zatiaľ len približne polovica.
Diskusia sa preto nesústredila len na otázku, ako majú tieto akčné plány vyzerať, aby mali skutočný dopad na posilnenie kolektívneho vyjednávania, ale aj ako sa majú ich ciele napĺňať, vyhodnocovať a ďalej vylepšovať.
Nedostatky národných akčných plánov
Výsledky prvých analýz prezentované na konferencii naznačujú, že mnohé národné akčné plány zatiaľ trpia viacerými nedostatkami. Podľa výskumu ETUI často chýbajú jasné časové harmonogramy, opatrenia sú formulované veľmi všeobecne, absentujú konkrétne legislatívne alebo inštitucionálne reformy, dôraz sa kladie skôr na tzv. „mäkké opatrenia“ (napr. dialóg či odporúčania), než na systémové zmeny.
Za skutočne efektívne sa pritom považujú najmä opatrenia ako rozširovanie kolektívnych zmlúv na celé odvetvia, posilnenie prístupu odborov na pracoviská, zlepšenie právnej ochrany kolektívneho vyjednávania a zástupcov odborov, alebo vytváranie stabilných tripartitných mechanizmov sociálneho dialógu.
zdroj: ETUI
Grécko ako premiant, Taliansko ako kuriozita?
Ako pozitívny príklad bola na konferencii spomenutá najmä skúsenosť z Grécka, kde je národný akčný plán podporený tripartitnou sociálnou dohodou medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi. Tento prístup obsahuje konkrétne legislatívne kroky a záväzky jednotlivých partnerov sociálneho dialógu, čo výrazne zvyšuje jeho implementačný potenciál.
Rovnako zaujímavé je zistenie, že napríklad Taliansko s oficiálne 100% pokrytím zamestnancov kolektívnymi zmluvami dobrovoľne vypracovalo opatrenia na posilnenie kolektívneho vyjednávania – aj z dôvodu snahy zvyšovať kvalitu obsahu kolektívnych zmlúv, keďže časť z nich má v súčasnosti skôr formálny charakter a neprináša významnejšie benefity nad rámec pracovnoprávnej legislatívy.
Hlavní hostia konferencie
Účastníkmi konferencie a diskusie boli Torsten Müller z ETUI a Thorsten Schulten z Hans-Böckler-Stiftung, ktorí odprezentovali svoje odborné zistenia.
Pozrite si prezentáciu z konferencie: WSI: National action plans to promote collective bargaining: state of play
Hosťami následnej diskusie s odborníkmi z ETUI a HBS boli Jeroen Jutte – riaditeľ pre správu a koordináciu politík zamestnanosti a sociálnej oblasti európskej komisie (DG EMPL), Johannes Anttila – poradca politickej skupiny The Left v Európskom parlamente a Tea Jarc – zástupkyňa Európskej odborovej konfederácie (EOK).
Diskusie s publikom nadviazali aj na najnovší výskum ETUI o implementácii smernice a jej politických dopadoch v členských štátoch. Pričom aj z diskusie vyplynulo, že zástupca Európskej komisie presadzoval skôr postupné a pomalšie zmeny, zatiaľ čo zástupkyňa EOK, aj eurosposlanec zastávali skôr „revolučnejšie postoje“ a požadovali vyššiu mieru zavádzania zmien, ktoré zvýšia nielen samotné pokrytie kolektívnymi zmluvami, ale aj kvalitu kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv.
Pozrite si záznam konferencie: The road to 80% collective bargaining coverage
Kolektívne vyjednávanie ako základ dôstojných miezd
Jedným z hlavných posolstiev konferencie bolo, že bez systematickej podpory kolektívneho vyjednávania sa cieľ dôstojných miezd nedá dosiahnuť. Kolektívne zmluvy totiž zohrávajú kľúčovú úlohu nielen pri stanovovaní miezd, ale aj pri zlepšovaní pracovných podmienok, znižovaní nerovností a posilňovaní sociálneho dialógu.
Cieľ 80 % pokrytia preto nie je len technickým indikátorom. Ide o širší politický projekt, ktorý má prispieť k napĺňaniu princípov Európskeho piliera sociálnych práv a k obnoveniu vyjednávacej sily zamestnancov. Rovnako bolo skonštatované, že posilnenie kolektívneho vyjednávania je zároveň posilnením konkurencieschopnosti EÚ. K prosperite sa jednoducho nepreškrtáme.
Odkaz z Bruselu
Diskusia v Bruseli ukázala, že kľúčová otázka dnes nestojí či podporovať alebo nepodporovať kolektívne vyjednávanie, ale ako ambiciózne budú jednotlivé členské štáty implementovať svoje národné akčné plány.
Pre Slovensko, kde pokrytie kolektívnymi zmluvami patrí medzi nižšie v Európskej únii, predstavuje táto téma dôležitú výzvu. Skúsenosti z iných krajín zároveň ukazujú, že bez aktívnej úlohy štátu, silného sociálneho dialógu a jasných legislatívnych nástrojov sa tento cieľ dosahuje len veľmi ťažko. No najväčšie rezervy na Slovensku sú v aktivite pracujúcich, nízkej odborovej organizovanosti a nízkej ochote ísť do kolektívnych akcií.
Foto: ETUI
