Regionálny sociálny dialóg možno považovať za jeden z novodobých trendov v sociálnom dialógu. V rámci neho sa meritum sociálneho dialógu presúva z celoštátnej na regionálnu alebo lokálnu úroveň, ktorá častokrát omnoho lepšie reflektuje reálny stav a aj požiadavky sociálnych partnerov (aktérov) priamo v ohnisku vzniku rôznych ekonomických a sociálnych problémov, čím umožňuje flexibilnejšie reagovať na meniace sa či zmenené podmienky v porovnaní so sociálnym dialógom na centrálnej úrovni, pričom vytvára predpoklady pre jeho efektívnejšie fungovanie.
Uvedený model sociálneho dialógu navyše prispieva k znižovaniu regionálnych disparít a taktiež prispieva k demokratizácii spoločnosti posilnením participácie samotných občanov a ich záujmových združení k zvyšovaniu povedomia širokej verejnosti, sociálnych partnerov a k podpore občianskej spoločnosti. Cieľom sociálneho partnerstva na regionálnej úrovni by mala byť valorizácia miestnych kladov prostredníctvom spolupráce a konsenzu medzi aktérmi súkromného a verejného sektora (a prípadne mimovládneho sektora) za účelom podpory hospodárskeho a sociálneho rozvoja dotknutého regiónu. Práve vďaka širokej škále socioekonomických problémov, ktoré ovplyvňujú miestne obyvateľstvo a rozdielnym prírodným, kultúrnym, sociálnym, ekonomickým vstupom v rámci jednotlivých regiónov, sa prípadný obsah, aktéri, ciele a témy regionálnych sociálnych partnerstiev môžu odlišovať. Ale filozofia a dôvody ich etablovania sú identické.
Hlavným poslaním regionálneho sociálneho dialógu je určite podpora ekonomického a sociálneho rozvoja, založeného na valorizácii daností dotknutého regiónu; ale aj rozvoj spoločnosti cez podporu rôznych sociálnych služieb ako je vzdelávanie, služby pre rodiny, ubytovanie, podpora rastu životnej úrovne znevýhodnených skupín osôb a pod.; tvorba a implementácia špecifických opatrení a iniciatív pre rôzne cieľové (sociálne) skupiny; podpora zdravotnej starostlivosti; dopravnej obslužnosti; rozvoja cestovného ruchu a pod. v dotknutom regióne. Z uvedeného jasne vyplýva potreba analýzy aktuálnych možností fungovania regionálneho sociálneho dialógu na Slovensku.
Isté pokusy o etablovanie regionálnych sociálnych partnerstiev boli zaznamenané najmä v 90. rokoch, no v súčasnosti tieto partnerstvá neexistujú a nefungujú, sociálny dialóg v regiónoch je vedený v značne limitovanej podobe s limitovaným okruhom aktérov a v mnohých prípadoch s pochybnosťou, či ide o naplnenie podstaty a cieľov regionálneho sociálneho dialógu.
Hlavným cieľom analytického výstupu „Regionálny sociálny dialóg“ je zdôvodnenie opodstatnenosti existencie regionálneho sociálneho dialógu, identifikácia možností a prekážok jeho etablovania za účelom jeho inštitucionalizácie, štandardizácie v podmienkach slovenských regiónov a rozvíjania sociálneho dialógu ako takého. Parciálne ciele materiálu sa sústredili na analýzu aktuálneho stavu sociálneho dialógu na regionálnej úrovni, identifikáciu bariér a možností etablovania, podpory a rozvíjania regionálneho sociálneho dialógu, identifikáciu možných aktérov a obsahu regionálneho sociálneho dialógu, definovanie možností etablovania a inštitucionalizácie sociálneho dialógu na regionálnej úrovni, definovanie a vymedzenie oblastí pôsobenia aktérov regionálneho sociálneho dialógu, uchopenie regionálneho sociálneho dialógu ako jedného z faktorov a hnacích motorov regionálneho rozvoja a súčasti kohéznej a regionálnej politiky, ako aj prejavu zdravej občianskej spoločnosti a občianskej participácie.
Regionálny sociálny dialóg je v materiáli uchopený aj ako súčasť trendu rozvoja inštitútov priamej demokracie, a teda aj rozvíjania rozličných foriem deliberatívnej demokracie. Ide o inovatívne modely participatívneho vládnutia, ako aj rozličné formy aktívneho občianstva. Na základe teoretického a definičného vymedzenia základných modelov reprezentácie záujmov, ponúka analytický materiál rôzne modely fungovania regionálneho sociálneho dialógu v závislosti od zainteresovanosti relevantných aktérov a ich väzbu na centrálnu úroveň sociálneho dialógu. Prostredníctvom analytického materiálu predpokladáme identifikáciu stratégií pre riešenie problematiky regionálneho sociálneho dialógu, ďalej identifikáciu bariér, problémov, možností, očakávaní za účelom jeho prípadnej následnej inštitucionalizácie, ako aj identifikáciu efektívnych nástrojov podpory regionálneho sociálneho dialógu za účelom zvyšovania participácie (nielen) kľúčových aktérov.
Možný prínos regionálneho sociálneho dialógu na Slovensku je zatiaľ poznamenaný neexistenciou jasne definovanej a konsenzuálne prijímanej vízie budúceho charakteru spoločnosti a z nej odvodených koncepcií, vrátane koncepcií regionálneho rozvoja. Nejasné definovanie východísk a priorít, protirečivosť deklarovaných princípov sa premieta do nekompatibilných nástrojov jednotlivých politík, do vertikálnej i horizontálnej nezosúladenosti aktivít a aktérov aj na regionálnej úrovni.
Sociálne partnerstvo a sociálny dialóg je významným prvkom a charakteristickou súčasťou tzv. európskeho sociálneho modelu, ktorý je tradične spätý s vysokým stupňom ochrany a participácie zamestnancov, a tiež s rozvinutou úrovňou sociálnych práv a sociálneho zabezpečenia občanov. Toto dáva sociálnym partnerom širokú základňu pre ich činnosť a legitimizuje ich pôsobenie v mnohých kľúčových oblastiach spoločenského života a práce.
Trend na Slovensku je však opačný. Znižuje sa participácia zamestnancov, ich odborová organizovanosť a obmedzujú sa predpoklady zvrátenia tohto trendu. Úlohu a poslanie „tradičných“ sociálnych partnerov v nových podmienkach posilňuje aj priberanie “novej“ agendy a inovatívne reagovanie na nové výzvy a témy, pristupovanie k nim mimo zaužívaných stereotypných postupov. Medzi „staronovú“ agendu možno zaiste zaradiť aj etablovanie, inštitucionalizáciu a aktívny prístup relevantných aktérov k regionálnemu sociálnemu dialógu. I keď v 90. rokoch minulého storočia boli badateľné snahy o budovanie a rozvoj sociálnych partnerstiev v jednotlivých krajoch Slovenska za účasti tzv. tradičných sociálnych partnerov (čiže etablovanie korporativistického, prípadne zmiešaného modelu), tieto partnerstvá vo forme, akú predpokladá ideový, filozofický a tematický rámec, už takmer dve dekády nefungujú.
V analytickom materiáli autorky identifikujú niekoľko bariér, ktoré bránia rozvoju regionálneho sociálneho dialógu. Medzi najdôležitejšie možno zaradiť absenciu politickej vôle (aj volených predstaviteľov samosprávnych krajov); absenciu regionálnych štruktúr sociálneho partnerstva; oslabovanie pozície sociálnych partnerov (najmä odborov a domácich zamestnávateľov) v regiónoch a ich štruktúr; absenciu odborných a personálnych kapacít jednotlivých sociálnych partnerov, prípadne relevantných aktérov, potenciálne participujúcich na regionálnom sociálnom dialógu; absenciu definovania obsahu, aktérov, kompetencií, povinností, vzťahov, modelu výstavby a fungovania, financovania a manažovania regionálneho sociálneho dialógu a jeho vzťahu k centrálnej úrovni sociálneho dialógu; ako aj nízku úroveň občianskej participácie (na miestnej a regionálnej úrovni).
Jednou z pomyselných prekážok by mohol byť aj nedostatočný legislatívny rámec, prípadne zákonná úprava, ktorá by explicitne určovala a definovala sociálny dialóg na regionálnej úrovni, jeho aktérov, obsah, rozsah, záväznosť rozhodnutí a pod. (obdoba Zákona o trojstranných konzultáciách alebo jeho doplnenie o regionálnu úroveň). Je však potrebné zdôrazniť, že existencia legislatívneho rámca nemusí byť riešením pre vyššie spomenuté bariéry, alebo iba čiastočným. Ak sociálni partneri nebudú disponovať dostatočným organizačným, odborným a technickým zázemím, naplnenie legislatívneho rámca môže byť len formálne, a teda regionálny sociálny dialóg neefektívny. Politická vôľa a konsenzus by mali byť prítomné u každého dotknutého aktéra, nielen u vlády či samosprávy. Politická vôľa by sa mala transformovať na tlak zo strany relevantných aktérov (sociálnych partnerov) na politickú reprezentáciu v regióne a/alebo na centrálnej úrovni etablovať, legislatívne podporiť/ukotviť a rozvíjať regionálny sociálny dialóg. Tým by bol naplnený aj predpoklad budovania regionálnych sociálnych partnerstiev -takpovediac “zdola”, čo garantuje vyššiu mieru občianskej participácie a zainteresovanosti. Miestne orgány a samosprávy by však mali disponovať dostatočnými kompetenciami pre realizáciu a napĺňanie cieľov a obsahu regionálneho sociálneho dialógu. Na druhej strane sa však ukazuje, že pokiaľ nie je určitý zámer aj legislatívne a kompetenčne zadefinovaný, v podmienkach Slovenska len sťažka funguje.
Na základe zistení, obsiahnutých v predkladanej analýze, možno tieto sformulovať do niekoľkých základných odporúčaní, a to: legislatívne upraviť rámec sociálneho dialógu na regionálnej úrovni a zadefinovať jeho kompetencie, obsah a väzbu na centrálny prípadne odvetvový sociálny dialóg a ďalej vytvoriť možnosti jeho financovania, formálne štruktúry, stanovenie ich kompetencií, identifikáciu aktérov regionálneho sociálneho dialógu a určenie ich práv a povinností. Efektívne (nielen formálne) napĺňanie legislatívneho a inštitucionálneho rámca sa však nezaobíde bez technických, personálnych a odborných kapacít jednotlivých aktérov, ktoré musia samostatne budovať, prípadne posilňovať.
Na druhej strane, regionálny sociálny dialóg pre jeho aktívnych aktérov (sociálnych partnerov) vytvára možnosť participácie na tvorbe a napĺňaní rôznych stratégií, rozvojových programov a projektov, ako aj príležitosť vyjadriť sa, argumentovať, obhajovať záujmy sociálnych skupín, ktoré reprezentujú. Pre odbory je etablovanie regionálneho sociálneho dialógu jednou z možností, ako zintenzívniť a zefektívniť prenos informácií medzi centrálou (KOZ SR, odborové zväzy) a zástupcami zamestnancov v regiónoch, rozšíriť svoju agendu a pôsobnosť a posilniť svoju pozíciu priamo v regiónoch, nepriamo na centrálnej úrovni, či pracoviskách.
Dokumenty na stiahnutie TU: Analytický výstup: REGIONÁLNY SOCIÁLNY DIALÓG
Autorky: PhDr. Monika Uhlerová, PhD. – garantka a spoluautorka analytického výstupu, Prof. PhDr. Monika Čambáliková, CSc. – spoluautorka analytického výstupu
Analytický výstup: EXTENZIA KOLEKTÍVNYCH ZMLÚV VYŠŠIEHO STUPŇA – PRINCÍP, REALIZÁCIA, DOPADY sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.employment.gov.sk a www.esf.gov.sk
Ilustračná fotografia Andrea Piacquadio od Pexels
