Veľkú časť života prežijeme v práci. 10. október je Svetovým dňom duševného zdravia a tentokrát sa osveta zameriava práve na duševné zdravie na pracovisku.
Približne 60 percent svetovej populácie pracuje a všetci majú právo na bezpečné a zdravé pracovné prostredie. V súčasnosti žijeme rýchlu dobu plnú stresu, tlakov na produktivitu, vzdelávanie, výkony nad rámec pracovného času. Psychológovia a psychiatri však upozorňujú na stále častejší problém vyhorenia či psychických problémov, ktoré sú zapríčinené stresom.
„Nezdravé podmienky vrátane stigmatizácie, diskriminácie a vystavenia rizikám, ako je obťažovanie a iné zlé pracovné podmienky, môžu predstavovať značné riziká ovplyvňujúce duševné zdravie, celkovú kvalitu života a následne produktivitu v práci,“ uvádza v stanovisku rezort zdravotníctva.
Podľa štatistík má problémy s duševným zdravím 12 percent obyvateľov Slovenska. Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že výskyt nových duševných porúch vzrastá približne o 23 percent ročne. Stres na pracovisku je dokonca považovaný za nové riziko choroby z povolania.
„Stres je už dlhšie považovaný za rizikový faktor, ktorý môže mať za následok poškodenie zdravia zamestnanca. V prípade, že je zamestnanec vystavený náhlemu stresu, môže dostať srdcovú príhodu (infarkt). U niektorých skupín zamestnancov sa začína rozmáhať užívanie prípravkov na zvýšenie výkonnosti, ktoré môžu spôsobiť ich rizikové správanie,“ konštatuje Inšpektorát práce v správe o pracovných úrazoch.
Odbory tlačia na skrátenie pracovného času
Dôležitá je nielen odborná pomoc, ale v prvom rade prevencia výskytu duševných ochorení a zvyšovanie povedomia o duševnom zdraví.
Psychické a duševné zdravie ľudí je jedným z argumentov, prečo odbory tlačia napríklad na skracovanie pracovného týždňa, ale aj postupné utlmovanie nočnej práce tam, kde je to možné.
„Mylne sa domnievame, že produktivita práce sa zvyšuje s počtom odpracovaných hodín, teda, že čím dlhšie sme v práci, tým viac urobíme. To je mýtus. Produktivita sa zvyšuje úplne inak, cez investície, modernizáciu a vzdelávania pracovnej sily. Dôležité je aj príjemné pracovné prostredie a oddýchnutí zamestnanci,“ uviedla šéfka KOZ SR Monika Uhlerová v rámci diskusie o kratšom pracovnom čase.
Tipy ako zmierniť stres na pracovisku a nastaviť sa na vlnu produktivity
- Spravte si pauzu medzi jednotlivými úlohami, skúste ju zaplniť inou aktivitou
- Prejdite sa, spravte si čaj, kávu, poriadok na pracovnom stole. Čím „primitívnejšiu“ aktivitu zvolíte, tým viac váš mozog vypne
- Naučte sa správne dýchať. Ak sa cítime šťastní, naše dýchanie sa spomalí a prehĺbi, pokiaľ prežívame strach alebo stres, naše dýchanie je o čosi rýchlejšie a plytšie. Dychové cvičenia priamo ovplyvňujú duševný stav
- Škatuľové dýchanie upokojuje telo a myseľ vo veľmi stresujúcich situáciách: Nadýchnite sa nosom na štyri doby a zadržte dych na štyri doby. Pomaly vydychujte ústami na štyri doby a úplne vyprázdnite pľúca. Štyri doby počkajte, znova sa nadýchnite a celý proces opakujte
- Fyzická aktivita ovplyvňuje duševnú pohodu a môže zmierniť symptómy psychických stavov, ako sú depresia a úzkosť. Najvhodnejším vypnutím sú intenzívne silové cvičenie – t. j. cviky s váhou a kardiocvičenie, ktoré zvyšujú výkonnosť. Kombináciu silových cvikov a dychových cvičení ponúka joga
- Začnite si škrtať úlohy. Napíšte si na zoznam aj tie najdrobnejšie úlohy a postupne si ich počas dňa škrtajte. Dokončenie aj tých najmenších vecí a ich následné škrtanie dodáva pocit úľavy a úspechu
- Nastavte si limity napríklad: „žiadna práca po 19:00“ alebo „žiadna práca cez víkendy“. Patrí tam tiež obmedzenie používania sociálnych sietí. Aj prílišná angažovanosť a záujem môže spôsobiť nepohodu v práci.
Zdroj: MZ SR, ÚVZ SR
