Zhodnotenie Prvej pomoci
S príchodom nového roka prepukla na Slovensku a celom svete pandémia nového koronavírusu SARS-COV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Rozšírenie pandémie spôsobilo zvýšenie zdravotných rizík, ale aj výrazné negatívne sociálne a ekonomické dosahy, ktoré bolo nevyhnutné zmierňovať. Na tieto účely boli prijaté viaceré zákony a úpravy v rôznych oblastiach s cieľom zmierniť dôsledky spôsobené pandémiou COVID-19.
Opatrenia na zmiernenie sociálnych a ekonomických dosahov smerovali najmä do rozšírenia sociálnej siete v podobe priznaného ošetrovného, na odľahčenie nákladov zamestnávateľov sa prijala úhrada časti nákladov na zamestnancov, odpustenie odvodových povinností a ďalšie odklady rôznych lehôt. Boli prijaté opatrenia vo finančnej oblasti na odklad splátok úverov, sprístupnenie úverov, zvýšila sa dočasná ochrana podnikateľov pred veriteľmi a odložili sa aj exekúcie. Opatrenia sa prijímali v zrýchlenom legislatívnom procese a neboli dopredu konzultované so sociálnymi partnermi.
Ako sa kreovali opatrenia tzv. „prvej pomoci“?
Navrhované opatrenia boli komunikované prostredníctvom tlačových konferencií MPSVaR SR. Konkrétne znenie podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov bolo dostupné na webovom portáli Úradu vlády SR. MPSVaR SR následne spustilo komunikačný portál priamo pre príjemcov pomoci. Opatrenia sa prijali bez odbornej diskusie a bez konzultácií so sociálnymi partnermi.
Toto spôsobilo, že komunikácia nebola efektívna a spustenie pomoci bolo pomalé. Nasvedčuje tomu nízky objem pomoci a počet dotknutých subjektov.
Zapojenie sociálnych partnerov
Predstavitelia vlády neprejavili veľký záujem o participáciu sociálnych partnerov, ktorí sa snažili prezentovať a navonok komunikovať svoje pripomienky. KOZ SR sa obrátila listom priamo aj na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR s cieľom prezentovať svoje pripomienky a upozorniť na neefektívnosť opatrení, ktorá mohla mať za následok stratu pracovných miest.
Sociálni partneri – po opakovaných výzvach na stretnutie – iniciovali tlačové konferencie s cieľom upozorniť na to, že sociálny dialóg neprebieha. Po prísľube na aktívne zapojenie sociálnych partnerov došlo k formálnemu stretnutiu, avšak pripomienky neboli nijako reflektované. Sociálni partneri dostali pozvánky do Ekonomického krízového štábu, ktorý nie je nijako formálne ukotvený, nie sú jasné mechanizmy fungovania, zodpovednosti a kompetencie, ani dosah jeho záverov na prípadné opatrenia.
Nedochádzalo ani k ad hoc konzultáciám, nevytvárali sa žiadne pracovné skupiny, neboli vypočuté ani pripomienky na rozšírenie pomoci. Prvé rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR (tripartity) sa uskutočnilo až 21. 5. 2020, kde vláda nepredložila žiadne opatrenia na konzultáciu. Sociálni partneri opätovne prezentovali svoje návrhy na zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie na Slovensku, ktoré boli vzaté na vedomie, ale neaplikovali sa. Sociálni partneri sa kriticky vyjadrili aj k opatreniam Prvej pomoci a žiadali navýšenie pomoci a rozšírenie subjektov, ktorým by efektívne pomohlo. Stanoviská sociálnych partnerov sú dostupné na webovom portáli Hospodárskej a sociálnej rady SR.
Fungovanie schém prvej pomoci
Zavedenie systému sprevádzali zložité administratívne procesy, na čo poukazovali sociálni partneri aj samotní zamestnávatelia, ktorí o pomoc žiadali. Spracovanie žiadostí bolo zdĺhavé, avšak primerané počtu žiadostí a vyťaženosti zamestnancov verejného sektora (v tomto prípade úradov práce), ktorý nebol pripravený na zvýšenú administratívnu záťaž. Žiadosti spracovávali úrady práce, ktoré sú dlhodobo personálne podhodnotené. Následné zjednodušenie podávaných výkazov a žiadostí mierne zvýšilo zapojenie subjektov do opatrenia. Od podania žiadosti cez jej spracovanie, podpis a vyplatenie trval proces v zásade mesiac až dva. Žiadosti sa spracovávali postupne a marcové žiadosti boli vybavené začiatkom mája.
Po podpise dohody zamestnávateľ predkladal už len výkaz za príslušný mesiac, čím sa pomoc zrýchlila. Neevidujeme hromadné prípady, že by zamestnanci museli neprimerane dlho čakať na vyplatenie náhrady, avšak počet zamestnancov, ktorých toto opatrenie zasiahlo, je príliš nízky.
Účinnosť opatrení
Od marca do apríla 2020 boli počty žiadostí, podporených pracovných miest a suma prostriedkov extrémne nízke. Napríklad v apríli sa spracovalo dokopy 23 887 dohôd, vyplatených 8 244, celkovo sa vyplatilo už 4 283 714 € a pomohlo sa 50 903 zamestnancom/SZČO. V máji sa kumulatívne dostali na skoro 90 000 žiadostí prijatých za mesiac marec, pričom 64 000 sa spracovalo a 48 000 aj vyplatilo. Tieto dáta prezentované ministrom PSVaR ukazujú, že zjednodušenie výkazu malo určitý pozitívny vplyv na počet žiadostí a rýchlosť ich spracovania; dáta zároveň hovoria o všetkých 6 opatreniach, ktoré boli prijaté.
Ďalšie podrobné dáta Inštitútu sociálnej politiky (nájdete TU) ukazujú, že za marec 2020 bolo podporených 79 986 subjektov a pomoc išla 370 945 zamestnancom a SZČO. Za apríl 2020 ešte pomoc rastie a podporených bolo 94 364 subjektov a 466 461 zamestnancov a SZČO. Následne pomoc klesá: máj 2020 – už len 76 893 subjektov a 458 444 zamestnancov a SZČO, jún 2020 – 50 797 subjektov a 259 987 zamestnancov a SZČO, júl – 30 711 subjektov a 148 128 zamestnancov a SZČO.
Z tohto príkladu vyplýva, že po problematickej prvej administrácií subjekty ďalej nežiadali pomoc za ďalšie mesiace napriek tomu, že stačilo už len predložiť výkaz za nasledujúci mesiac. Celkovo bolo spustených 6 opatrení, pričom sú veľmi podobné, čo mohlo byť mätúce aj pre zamestnávateľov – teda vybrať si, o ktorú pomoc môžu vlastne požiadať. Predpokladáme, že niektorí zamestnávatelia, ale najmä SZČO nemuseli vedieť, že môžu požiadať o pomoc za viac mesiacov, keďže už koncom apríla sa prevádzky zasa začali otvárať.
Snaha v čo najväčšej miere prefinancovať opatrenie z prostriedkov EÚ spôsobila, že niektoré podniky nemali nárok na pomoc. Najprv to boli veľké podniky, ktoré nespĺňali podmienky schém, keďže sa uplatňovala schéma de minimis, potom ani napriek výnimke maximálny objem prostriedkov na jedného prijímateľa nebol pre veľké podniky motivačný. Z pomoci boli vyradené verejné podniky, ktoré o pomoc nemohli žiadať, ale boli koronakrízou významne zasiahnuté (autobusová doprava, železničná doprava, letecké opravovne a pod.). Takisto prepadlo značné množstvo slobodných povolaní a ľudí na voľnej nohe.
Výška pomoci
Priemer pomoci na jedno pracovné miesto kolísal v období od marca do júla 2020 od 223,64 € po 379,05 €. Tí, ktorí úplne prepadli nastavenou pomocou, mohli požiadať o krízovú dávku 210 €.
Napríklad Opatrenie 1 (dočasný „kurzarbeit“) v priemere podporilo jedného pracujúceho sumou od 285,38 € za mesiac marec 2020 a maximum dosiahlo v apríli 2020, keď priemer na jedného podporeného pracujúceho dosiahol 495,71 € pri najvyšších počtoch žiadostí. V júli 2020 žiadalo o pomoc len 60 subjektov, podporilo sa 309 zamestnancov alebo SZČO a výška pomoci na jedného pracujúceho dosiahla 597,47 €. Maximálna možná výška príspevku pritom bola 880 €.
Nepredpokladáme, že o pomoc žiadali veľké podniky. Mieru náhrady, teda príspevku na jedného zamestnanca považujeme za nízku, rovnako ako aj počet podporených pracovných miest. Väčšinovo si museli zamestnávatelia poradiť sami zo svojich rezerv.
Celkový objem prostriedkov na 6 opatrení sa nevyužil – za obdobie marec až júl 2020 sa použilo necelých 524 mil. € pre celkovo 332 751 subjektov na 1 703 965 pracovných miest/SZČO. Predpokladaný celkový objem finančných prostriedkov na opatrenia na predpokladané obdobie trvania mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu (marec – máj 2020) sa odhadoval na 834,4 mil. eur, z toho
- na podporu udržania zamestnanosti u zamestnávateľov malo ísť 578,2 mil. eur, s predpokladaným počtom dotknutých subjektov 73 024, s predpokladaným počtom dotknutých zamestnancov 387 289,
- na podporu SZČO malo ísť 256,2 mil. eur, s predpokladaným počtom dotknutých subjektov 271 752 tis. SZČO.
197 mil. € sa malo pokryť z Operačného programu ľudské zdroje. Nemáme vedomosť, aká je v súčasnosti bilancia financovania z európskych peňazí, keďže objem prostriedkov nebol dosiahnutý.
Poučenia do budúcnosti
Pomalý rozbeh pomoci spôsobil, že zamestnávatelia hľadali iné zákonné možnosti, a zároveň ani maximálna suma príspevku nebola motivačná. Podľa možností boli zamestnanci na dovolenkách, pandemickom ošetrovnom, home office a podpisovali sa dohody so zástupcami zamestnancov o skrátení pracovného času až na 60 %. Prístupnejšia pomoc a vo väčšej výške by mala pozitívnejší efekt na celkovú kondíciu ekonomiky.
Začínajúca druhá vlna pandémie prináša ďalšiu krízovú situáciu spôsobenú zhoršenou epidemiologickou situáciou, ktorá môže spôsobiť masívny zánik najmä živností a malých a stredných podnikov, ktoré na Slovensku vo výraznej miere prevažujú. Efekt čerpania pomoci nie je dostatočný na to, aby bolo možné predpokladať, že podniky vďaka tejto pomoci preklenuli krízu.
Potvrdzuje sa, že príklady z praxe, ktoré by priniesli pohľady sociálnych partnerov do tvorby opatrení, by určite prispeli k väčšej efektívnosti nástroja a jeho uplatnenia. Slovensko bolo počas vzniku pandémie v období výmeny vlád, čo sa v nemalej miere prejavilo v prijatých opatreniach a snahe presadiť si svoje jednostranné záujmy.
Tieto závery podporuje predstavená aktualizácia prvej pomoci, tzv. „prvá pomoc plus“, ktorá upravuje, a teda aj zvyšuje objem pomoci najmä pri poklese tržieb a upravuje pomoc tak, aby bola dostupnejšia pre väčší počet subjektov a zamestnancov, na čo upozorňovali sociálni partneri už pri zavádzaní prvej pomoci v marci 2020. To by nás však niekto musel počúvať.
