V roku 2015 nemecká vláda zaviedla celoplošnú minimálnu mzdu. Dovtedy v Nemecku platili len sektorové minimálne mzdy, tak ako napr. v Rakúsku, Fínsku, Nórsku, Dánsku, alebo Taliansku. Podnetom na túto zmenu bol klesajúci podiel zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami, na ktorých sa vzťahovali sektorové kolektívne zmluvy a sektorové minimálne mzdy. Pokles pokrytých zamestnancov bol zapríčinený najmä poklesom odborovej organizovanosti v bývalom Východnom Nemecku.
Samozrejme, vtedajšie rozhodnutie nemeckej vlády nenechalo chladnými slovenských odporcov minimálnej mzdy:
„Tak ako všade inde, negatívne dosahy bude mať minimálna mzda aj v Nemecku. Pod touto mzdovou úrovňou pracuje v Nemecku pomerne dosť ľudí a zákon pre nich znamená zlé časy.“ (Martin Vlachynský)
Aj napriek alarmistickým rečiam odporcov minimálnej mzdy, nič z týchto predpovedí sa nenaplnilo. Nezamestnanosť v Nemecku, aj napriek zavedeniu celoštátnej minimálnej mzdy od roku 2015, postupne klesala až na rekordne nízke úrovne v roku 2020. Následne, počas korona krízy a následnej inflačnej krízy došlo k miernemu nárastu nezamestnanosti, no nešlo o žiaden Armagedon, ako sa pokúšali vsugerovať odporcovia minimálnej mzdy.
Podobne strašili títo analytici nezamestnanosťou v chudobnejších regiónoch aj na Slovensku:
„Na východe Slovenska máme okresy, ktoré sa len včera vyhrabali z 15-percentnej miery nezamestnanosti, a teraz sa tam prepadnú znova a ešte oveľa hlbšie.“ (Róbert Chovanculiak)
„Ďalší rast minimálnej mzdy zvýši nezamestnanosť. V slabých okresoch aj nad 30 percent“ (Róbert Chovanculiak)
Prvý výrok odznel v decembri 2019 a druhý v septembri 2020. Aj napriek tomu, že sa minimálna mzda zvýšila, nedošlo k Chovanculiakom prorokovaným negatívnym zmenám v nezamestnanosti, ani v chudobnejších regiónoch a dokonca aj zamestnanosť postupne na Slovensku, ale aj v chudobnejších regiónoch, stúpa.
Na zavedenie plošnej minimálnej mzdy v Nemecku od roku 2015 a jej dopady sa pozrel (zdroj1 a zdroj2) výskumník z inštitútu WSI. Závery jeho práce sa dajú zhrnúť do dvoch hlavných zistení:
- zavedenie plošnej minimálnej mzdy pomohlo zvyšovať mzdy najmä najmenej zarábajúcim, ale aj všetkým zamestnancom, ktorý zarábajú zhruba do stredu rozdelenia mzdových príjmov a zároveň došlo k zníženiu počtu poberateľov sociálnych dávok;
- silný pozitívny efekt malo zavedenie plošnej minimálnej mzdy najmä v chudobnejších regiónoch východného Nemecka, kde narástli mzdy pod odpočítaní inflácie až o 21 % (v priemere).
Odporca plošnej minimálnej mzdy Róbert Chovanculiak na Slovensku dlhodobo tvrdí, že „Plošná minimálna mzda ohrozuje najmä menej rozvinuté regióny“ pričom toto svoje presvedčenie opiera o tvrdenie, že „vysoká“ plošná minimálna mzda v chudobnejších regiónoch bráni vytváraniu nových pracovných miest a na základ toho navrhuje zavedenie tzv. regionálnych minimálnych miezd na Slovensku.
Výskum z Nemecka však nič také nepotvrdzuje, práve naopak, zistil pozitívne dopady na zmenšovanie regionálnych rozdielov v Nemecku a potvrdil, že zavedenie plošnej minimálnej mzdy v Nemecku pozitívne ovplyvnilo príjmy domácností, čo sa prejavilo aj na domácej spotrebe. Podobný výskum sa na Slovensku nerealizoval, no z dostupných dát je zrejme, že aj vývoj na Slovensku potvrdzuje závery z Nemecka.
Autor štúdie Toralf Pusch k svojej práci dodáva: „zvýšenie mesačného príjmu domácností tiež vyvracia obavy niektorých odborníkov kritizujúcich minimálnu mzdu, podľa ktorých by zamestnávatelia mohli po zavedení minimálnej mzdy znížiť počet odpracovaných hodín zamestnancom pracujúcich za minimálnu mzdu“.
