Azda najväčším mýtom je to, že zvyšovanie minimálnej mzdy je škodlivé a zvyšuje nezamestnanosť.
Minimálna mzda v tomto roku je 750 eur, teda 4,31 eur za odpracovanú hodinu. V medzinárodnom porovnaní je slovenská minimálka jedna z najnižších spomedzi krajín EÚ. Zamestnávatelia sa pozerajú na minimálnu mzdu najmä z nominálneho hľadiska, teda koľko ich zamestnanci stoja.
Pracujúceho zasa zaujíma kúpyschopnosť minimálnej mzdy. Za týmto účelom sa používa prepočet cez paritu kúpnej sily. Cez túto optiku majú nižší plat v členských štátoch už len Lotyši a Bulhari.
Často sa na hodnotenie mzdovej úrovne na Slovensku používa podiel miezd na HDP. Lepším ukazovateľom podľa autora analýzy o minimálnej mzde Jána Košča je podiel miezd na vyprodukovanej pridanej hodnote. Tento ukazovateľ presnejšie vystihuje, ako sa o vyprodukovanú hodnotu delia firmy so svojimi zamestnancami.
„Kým u nás si 55 % z vyprodukovanej hodnoty necháva firma a 45 % rozdelí zamestnancom na mzdách, na západe je tento pomer zásadne opačný. V takom Švédsku, Dánsku, Švajčiarsku, Francúzsku alebo aj v postkomunistickom Slovinsku si firma z vyprodukovanej hodnoty necháva približne 40 % a zvyšok (takmer 60 %) dá zamestnancom vo forme miezd. Dokonca nás v tomto ukazovateli predbehlo aj Česko a Maďarsko,“ uvádza Ján Košč.
Minimálna mzda a nezamestnanosť
Každé zvyšovanie minimálnej mzdy je u nás sprevádzané vlnou nevôle zo strany zamestnávateľov. Podľa Jána Košča však problémy zamestnávateľov nestoja na raste minimálnej mzdy.
V analýze Minimálna mzda na Slovensku 2024 reaguje na najčastejšie používané argumenty zástupcov zamestnávateľov a analytikov neoliberálnych ekonomických think-tankov. V závere ponúka a navrhuje riešenia. Jednou z kapitol je aj vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na nezamestnanosť.
„Vplyvom zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť/nezamestnanosť sa zaoberalo a dodnes zaoberá množstvo vedeckých prác. Ich zistenia nie sú úplne jednoznačné, skôr naopak.
Aj z tohto dôvodu v odbornej verejnosti platí konsenzus, že „primerané zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívne dopady na zamestnanosť“. (Card a Krueger 2016; Dickens 2023). V niektorých prácach boli dokázané malé dopady, no tie sú kompenzované napríklad vyššou kúpyschopnosťou obyvateľstva,“ vysvetľuje autor analýzy.
Prípadné negatíva možno kompenzovať aktívnymi politikami na trhu práce, alebo napríklad daňovými opatreniami. Z argumentácie vyplýva, že už len pri porovnaní vývoja minimálnej mzdy s vývojom nezamestnanosti na Slovensku, nenájdeme žiadnu koreláciu ani kauzalitu.
„Vplyv na mieru nezamestnanosti majú v ekonomike mnohé faktory, ako napríklad globálny hospodársky cyklus, prebiehajúce krízy, štruktúra našej ekonomiky, daňová politika, aktívne politiky na trhu práce, alebo také politické rozhodnutia, ako boli vstup do EÚ/eurozóny,“ sumarizuje Ján Košč.
Problémom však podľa neho stále ostáva nízka miera celoživotného vzdelávania, ktoré by dokázalo dostať na trh práce aj dlhodobo nezamestnaných. Nemenej dôležité je investovať do výskumu a vývoja, čo by naše hospodárstvo posunulo na vyššiu úroveň.
Ako nastaviť zmeny
V ďalších kapitolách sa Košč venuje príplatkom naviazaným na minimálnu mzdu, zámeru diferencovať minimálnu mzdu na regionálnej úrovni, či produktivite práce. V závere vymenúva opatrenia, ktoré by pomohli nášmu hospodárstvu.
„Na Slovensku máme napríklad problém s nastavením odvodov a daní, ktoré spôsobuje, že zaťaženie najviac stúpa zamestnancom zarábajúcim okolo úrovne minimálnej mzdy,“ konštatuje Košč.
Ďalšími pozitívnymi zmenami, ktoré by mohli zlepšiť toto prostredie je napríklad zásadne reformovať celoživotné vzdelávanie, zvýšiť investovanie do výskumu a vývoja, ale aj podporovať sociálne podnikanie, agroturizmus či zapojiť do pracovného procesu dlhodobo nezamestnaných.
Zdroj: Minimálna mzda na Slovensku – 2024
Ilustračná fotografia: Pexels
