Každoročne v letnom období vrcholí téma minimálnej mzdy. Ani tento rok sa zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov nedohodli na jej výške na rok 2022. Preto Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhlo na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR (tripartity) výpočet minimálnej mzdy podľa automatu, schváleného v roku 2020, teda vo výške 646 eur v hrubom.
Konfederácia odborových zväzov SR na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR trvala na určení minimálnej mzdy pre rok 2022 vo výške 60% priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Takto určená minimálna mzda pre rok 2022 predstavuje sumu 680 € mesačne a 3,9908 € za hodinu.
Tradične sa nájdu „ekonomickí experti“, ktorí majú potrebu svoje znalosti pretaviť do analýzy vplyvu minimálnej mzdy na zamestnanosť. Vyzdvihujú pritom vážny vplyv rastu minimálnej na rast nezamestnanosti. Napríklad poslanec Národnej rady (NR) SR za SAS – Radovan Kazda sa vo svojom príspevku na sociálnej odvoláva na komentár istého Róberta Chovanculiaka, ekonóma z INESS v Denníku N. Píše v ňom: „Celý tento pandemický rast minimálnej mzdy je potrebné dať do ešte širšieho kontextu posledných ôsmich rokov. Počas nich vzrástla produktivita práce o 21 percent, priemerná mzda o 46 percent a minimálna mzda o 84 percent.“
Autor spomína rozpätie rokov 2013 až 2020. Pritom oficiálne štatistiky Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny dokazujú opak spomínaného tvrdenia.
Podľa oficiálnych údajov UPSVR SR bola nezamestnanosť v decembri 2013 na celoštátnej úrovni 13,5% a v decembri roku 2020 7,57%. V príspevku uvedeného autora sa tiež hovorí o okresoch, najviac ohrozených nezamestnanosťou. Tak napríklad v okrese Revúca: december 2013 – nezamestnanosť na úrovni 29,55%, december 2020 – nezamestnanosť 18,34%.
Je teda evidentné, že niektorí politici a takzvaní „odborníci“ zavádzajú pri popisovaní negatívneho vplyvu minimálnej mzdy na zamestnanosť. Naopak, odborníci aj z radov odborov tvrdia, že: „Zvyšovaním minimálnej mzdy docielime zvyšovanie kúpnej sily obyvateľstva s následnou vyššou spotrebou a dopytom tovarov a služieb, čo ma pozitívny dopad na malých a stredných podnikateľov. Vyššia spotreba generuje viac zákazkovej náplne pre ich tovary a služby.“
Ako aj v iných prípadoch, aj pri minimálnej mzde sa rôzni experti odvolávajú na možnosť rozdielnosti názorov na tento inštitút. Toto tvrdenie je však z časti zavádzajúce, pretože vplyv výšky minimálnej mzdy na trh práce a hospodárstvo ako celok je merateľný a tieto exaktné údaje nedávajú priestor na polemiku.
