Európska únia sa síce blíži k naplneniu cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, no podľa aktuálnych informácií to nie je výsledkom efektívnej dekarbonizácie, ale skôr dôsledkom masívnej deindustrializácie. Ako upozornil Financial Times, podstatná časť redukcie emisií vznikla v dôsledku zatvárania výrobných závodov a poklesu priemyselnej produkcie – nie zavádzaním ekologických technológií.
EOK varuje, že klimatické ambície nesmú byť dosahované na úkor pracujúcich. V súčasnosti EÚ denne prichádza približne o 500 pracovných miest v dôsledku reštrukturalizácie firiem ako Audi, Volkswagen, Thyssenkrupp či ArcelorMittal.
EOK preto vyzýva na okamžité prijatie týchto opatrení:
-
Smernica o spravodlivej transformácii (Just Transition Directive) – mala by zaväzovať firmy k plánovaniu zmien vopred, zabezpečiť právo zamestnancov na platené rekvalifikácie počas pracovnej doby a reagovať na nedostatok pracovnej sily v sektoroch, ako je zelené technológie.
-
Investičný mechanizmus – podpora skutočnej európskej priemyselnej politiky s dôrazom na inovácie a sociálne podmienky, aby verejné financie podporovali kvalitné pracovné miesta a kolektívne vyjednávanie.
-
Schéma SURE 2.0 – inšpirovaná programom, ktorý zachraňoval pracovné miesta počas pandémie, s cieľom zabrániť nezvratným stratám v priemyselnej kapacite EÚ, ohrozenej vysokými cenami energií, neférovou konkurenciou a špekuláciami.
Podľa konfederálneho tajomníka EOK, Ludovica Voeta, „EÚ nedokáže splniť klimatické ciele na chrbte pracujúcich. Sľubovala spravodlivú transformáciu, no realita je iná – pracujúci sú obetovaní a alternatívne príležitosti chýbajú.“
Voet varuje, že bez proaktívneho prístupu a skutočnej implementácie princípov spravodlivej transformácie hrozí ešte silnejší odpor verejnosti voči klimatickým opatreniam. Ak má byť prechod na zelenú ekonomiku úspešný a spravodlivý, musí zahŕňať ochranu pracovných miest, rekvalifikácie a strategické investície do udržateľného priemyslu.
Zdroj: EOK
