Vysoké náklady za energie spôsobujú, že sa domácnosti dostávajú do akéhosi pásma energetickej chudoby, a to nielen u nás, ale aj v iných krajinách EÚ. Na Slovensku je okrem toho táto chudoba úzko spätá aj s nízkou energetickou efektívnosťou obydlí. O energetickej chudobe, resp. nezvládaní platiť účty za energie, sa hovorilo v uplynulom období veľa. Vojna na Ukrajine, inflácia a zdražovanie totiž ešte viac prehĺbili tento problém. Na to, ako ho v našich podmienkach vyriešiť, sa pozreli odborníci.
Energetická chudoba bola už dávno predtým, ako začali nedávne krízy, ktoré mali až globálny charakter. Tie však natoľko zasiahli do sociálno-ekonomickej situácie ľudí, že chudoba si rýchlo „našla svoje obete“.
Na koncepciách energetickej chudoby pracovali aj naše úrady, avšak jednoznačná definícia, ktorá by platila aj v legislatíve, neexistuje. Spravidla však energetickú chudobu môžeme podľa odborníkov považovať za stav, keď domácnosť nemá finančné prostriedky na úhradu výdavkov za energie, alebo jej príjmy nedostatočne kryjú výdavky za energie. To znamená, že po úhrade nákladov nezostane domácnosti dostatok financií na pokrytie ostatných základných životných potrieb.
Sieť ľudí v energetickej chudobe sa v roku 2022 rozšírila a Slovensko je výrazne týmto typom chudoby postihnuté – potvrdili to výskumníci Slovenskej akadémie vied, ktorí sa podieľali na vypracovaní „Hĺbkovej štúdie energetickej chudoby“. V rámci krajiny je energetická chudoba výrazne diferencovaná. Najvýraznejšia je v južných a juhovýchodných oblastiach Slovenska, no prítomná je aj na strednom a východnom Slovensku.
Autorka štúdie Dušana Dokupilová z Centra spoločenských a psychologický vied SAV upozornila, že väčšina ľudí má problém s platením energií aj preto, že stav domov či bytov je často zlý, starý a zanedbaný.
V energetickej chudobe sa podľa nej nemusia ocitnúť iba sociálne slabší, ako je to možno vnímané, ale aj domácnosti s lepšími príjmami. Aj z tohto dôvodu sa hranica chudoby stiera.
Výskum sa opiera o dáta, ktoré spresňujú, že najväčší problém s úhradou cien za energie majú jednorodičovské domácnosti, seniori, ktorí žijú sami, a následne aj úplné rodiny s viacerými deťmi. Dušana Dokupilová zdôraznila, že je potrebné nastaviť správny systém: „Štát by mal všetky svoje opatrenia cieliť a nedávať ich plošne. Ak potrebujú domácnosti finančnú pomoc, poskytnime im príspevok alebo im rovno zateplime dom. Dôležitá je práve aj energetická efektívnosť.“ Dodala, že síce štát nastavil schému Obnov dom, žiadatelia však nedostali peniaze ešte pred rekonštrukciou, ale až po nej. To pre mnohých ľudí nemalo význam, keďže nemali dostatok vlastných financií.
Okrem toho existuje podľa štúdie aj tzv. skrytá energetická chudoba, ktorou trpia ľudia s nižšími príjmami a z toho dôvodu musia šetriť na energiách. To však môže mať celý rad priamych, aj nepriamych problémov, ktoré ovplyvňujú aj zdravotný stav, kvalitu života či psychickú pohodu.
Konfederácia odborových zväzov SR ešte minulý rok, a nejeden raz, vyzývala kompetentných, aby urýchlene prijali „Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby“. To sa doteraz nestalo, pričom o koncepcii vieme už zopár rokov. Ako sme už v úvode spomenuli, problém s úhradami za energie nemajú iba ľudia s najnižšími príjmami. Rovnako energetická chudoba ovplyvňuje aj zamestnancov, ktorí zarábajú viac ako minimálnu mzdu.
Podľa odborníkov už máme mechanizmy, ktoré stačí len upraviť a lepšie ich prispôsobiť životným situáciám. Prvým je zavedenie príspevku na bývanie, ktorý ale nebude naviazaný na dávku v hmotnej núdzi, avšak bude zohľadňovať iné kritéria. Druhým je životné minimum. „Dlhodobo v tejto veci prezentujeme potrebu zmeny výšky a následne nového nastavenia valorizačného mechanizmu životného minima tak, aby naozaj zodpovedalo reálnym ekonomickým ukazovateľom a nevyhnutnej pomoci určeným adresátom. Nedávnu zmenu spôsobu jeho valorizácie možno považovať len za kozmetickú úpravu, ktorá nie je systémovým prekopaním samotnej podstaty a účelu životného minima a na neho naviazaných ďalších dávok a pomocí,“ spresnila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. Dnes predstavuje životné minimum sumu necelých 269 EUR. Pod touto hranicou nastáva hmotná núdza. Podľa Moniky Uhlerovej je dôležité prekopať celý systém dávok, nastaviť určité parametre, spracovať definíciu životného minima tak, aby reálne reflektovala to, čo chceme. Dodala, že „v krajinách Európy sa systémy určovania životného minima líšia – aj samotným pomenovaním, aj spôsobom nastavenia, rastu, výpočtom, zohľadňovaním napríklad ekonomickej aktivity alebo štruktúry domácnosti”. Existuje mnoho spôsobov, ako to urobiť, avšak zmeny musia prísť od kompetentných, a to vlády i parlamentu.
