Site icon ePráca Online

Duševné zdravie v EÚ: rastúce riziká, bariéry v prístupe k starostlivosti a potreba prevencie

Eurofound vo svojej novej správe Mental health: Risk groups, trends, services and policies upozorňuje, že duševné zdravie zostáva jednou z najväčších výziev pre obyvateľov Európskej únie. Depresia a úzkosť v roku 2021 pripravili Európu o 11,1 milióna rokov života prežitých s postihnutím alebo predčasnou smrťou.

Správa ukazuje, že po poklese samovrážd v posledných desaťročiach sa trend opäť obracia. Samovražda je dnes hlavnou príčinou úmrtí mladých Európanov vo veku 15 – 29 rokov a rastie aj počet prípadov medzi ženami pod 20 rokov a mužmi nad 85 rokov.

K najzraniteľnejším skupinám patria:

Z pohlavného hľadiska sú rozdiely výrazné: ženy častejšie hlásia problémy s duševným zdravím a využívajú služby, zatiaľ čo muži – hoci sú 3,7-krát náchylnejší spáchať samovraždu – menej vyhľadávajú odbornú pomoc.

Hoci väčšina obyvateľov EÚ má formálny nárok na bezplatnú alebo lacnú starostlivosť, takmer polovica pacientov hodnotí jej kvalitu pod 5 z 10 bodov. Najväčšie prekážky:

Potreba prevencie a systémových riešení

Eurofound zdôrazňuje, že zlepšovanie duševného zdravia nemožno obmedziť iba na zdravotnícky systém. Kľúčové sú opatrenia, ktoré znižujú sociálne a pracovné nerovnosti:

Riešiť treba aj rodové stereotypy – napríklad v oblasti starostlivosti či predstáv o mužskej „odolnosti“ – ktoré prispievajú k nerovnováhe medzi prácou a rodinou a bránia mužom vyhľadávať odbornú pomoc.

Európska komisia sa snaží zaradiť duševné zdravie na rovnakú úroveň s fyzickým zdravím. Jej stratégia stojí na troch pilieroch: prevencia, dostupná a kvalitná starostlivosť a reintegrácia do spoločnosti.

Správa tiež odporúča investovať do mobilných a digitálnych služieb, skrátenia čakacích lehôt a posilnenia primárnej starostlivosti. Podstatné je, aby sa ľudia so skúsenosťou s psychickými problémami priamo podieľali na tvorbe politík.

Zdroj: Eurofound

Exit mobile version