V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame so šikanovaním na pracoviskách. Je to nový fenomén vo svete práce, ktorý čoraz vážnejšie ovplyvňuje pracovné prostredie a výkon zamestnancov. Prejavuje sa utláčaním, morálnym obťažovaním a šikanovaním v podobe mobbingu alebo bossingu, dokonca fyzickým násilím či sexuálnym obťažovaním.
Pandémia zvýraznila otázky obťažovania a násilia najmä v domácnosti a odhalila slabiny v boji s domácim násilím. Na Slovensku sa však opomína aj otázka obťažovania na pracovisku. Obťažovanie je síce formálne zákonne definované, ale aktívne sa mu nepredchádza. Každá ľudská bytosť má právo na materiálne zabezpečenie a duchovný rozvoj v podmienkach slobody a dôstojnosti, materiálnej istoty a rovných príležitostí. Násilie a obťažovanie je v protiklade k podmienkam dôstojnej práce. Je hrozbou pre dôstojnosť, bezpečnosť, zdravie a blahobyt tých, ktorí ho na pracovisku zažili. Podkopáva pracovné prostredie a pracovné vzťahy, ohrozuje produktivitu a ziskovosť a likviduje dobrú povesť zamestnávateľa. Je preto hrozbou pre obe strany pracovnoprávnych vzťahov, zamestnancov i zamestnávateľov. Osemsto miliónov žien po celom svete zažilo sexuálne násilie a obťažovanie na pracovisku. (Nevylučuje to fakt, že obeťami násilia a obťažovania bývajú aj muži.) Takýto stav je neprípustný a nesmie byť prehliadanou a ticho tolerovanou „súčasťou“ práce a zamestnania ženy. Tento negatívny fenomén sa vyskytuje naprieč všetkými krajinami, odvetviami, sektormi, profesiami. Nevieme si možno ani predstaviť, čo všetko musia mnohé ženy podstúpiť, aby získali alebo si udržali zamestnanie, aby boli povýšené, aby im bol zvýšený plat. Šikanovanie (mobbing, bossing) na pracovisku negatívne vplýva tak na zdravie obete, ako aj na zdravie nepriamych účastníkov šikanovania. Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej len WHO) definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Podľa WHO zdravie patrí medzi základné ľudské práva. Podľa názoru odborníkov dôsledkom mobbingu je „psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako vážne ako iné poškodenia zdravia na pracovisku“. Treba dodať, že slovenská právna úprava takúto formu pracovného úrazu nepozná a choroby spôsobené šikanou neupravuje ako choroby z povolania. Ochorenia súvisiace so šikanou sa vyvíjajú pomaly, ale ich príznaky sú postupom času zjavnejšie a následky záväznejšie. Spravidla ide o psychické alebo psychosomatické príznaky a následky. Je nutné podotknúť, že obeťou šikany nie je len daný jednotlivec; šikana totiž ovplyvňuje aj jeho blízkych kolegov, ako aj celkovú atmosféru organizácie. Vzniknutá negatívna situácia sa odráža vo výkonnosti, motivácii a celkovej klíme na pracovisku. Preto by malo byť v záujme každého zamestnávateľa zabraňovať vzniku šikany na pracovisku.
KOZ SR v tejto súvislosti vo svojom desatore navrhuje:
- ratifikáciu Dohovoru MOP č. 109,
- explicitnú právnu úpravu mobbingu/bossingu, obťažovania,
- nastavenie nástrojov na aktívne predchádzanie šikane a obťažovaniu na pracovisku – zakotvenie efektívnych preventívnych opatrení zo strany štátu a zamestnávateľov, postupov vysporiadania sa s už existujúcim šikanovaním, ako aj úpravu primeranej kompenzácie poškodenému zamestnancovi,
- uvažovať o návrhoch doplnenia slovenskej právnej úpravy, a to najmä v Zákonníku práce a v zákone o BOZP,
- uvažovať aj o zmenách súvisiacich s možnosťami riešenia šikanovania na pracovisku prostredníctvom mediácie a súdnych sporov v rámci špecializovaného pracovnoprávneho súdnictva a následkov tohto negatívneho javu prostredníctvom trestného konania (možno uvažovať o zakotvení novej skutkovej podstaty trestného činu),
- uvažovať o prijatí osobitného zákona, ktorý by komplexne a podrobne upravoval problematiku obťažovania/šikanovania na základe skúseností z aplikačnej praxe.
