Konfederácia odborových zväzov SR organizuje 22. novembra 2023 v poradí druhú odbornú konferenciu z cyklu „Budúcnosť práce v 21. storočí.“ Ústrednou témou bude, ako už názov napovedá, otázka skrátenie pracovného času a kratší pracovný týždeň v podmienkach Slovenska. Heslom „Revolúcia klope na dvere“ chce KOZ SR otvoriť kampaň, podobnú tej, keď sa v 20. storočí zaviedol, pre nás už bežný, dvojdňový víkend. Ako bude zavedenie kratšieho pracovného času na Slovensku prebiehať, zatiaľ predpovedať nevieme, avšak odborníci už teraz majú dáta, skúsenosti a vedia zodpovedať, prečo by kratší pracovný čas priniesol najmä pozitíva.
Práca tvorí zásadnú a nemalú časť života človeka. Je preto opodstatnené sa pýtať, ako práca, resp. čas strávený v práci, ovplyvňuje život. Ak by sme sa pozreli napr. na fyzické a psychické zdravie, celkovú kondíciu, súkromie, finančné zabezpečenie a pod., tak by sme v každej tejto sfére života vedeli aj z vlastných skúseností povedať, ako do týchto oblastí práca, ktorú vykonávame, zasiahla
Samotná diskusia o možnosti skrátenia pracovného času je podľa odborníkov na mieste už niekoľko rokov a je vlastne najvyšší čas o tom hovoriť a vytvoriť tlak na verejnú diskusiu. Ekonómovia, sociológovia, výskumníci i psychológovia sa zhodujú, že skrátenie pracovného času by malo priniesť zamestnancom najmä kvalitnejší život. Naopak „firmám by mohol skrátený pracovný čas priniesť vyššiu produktivitu práce, v niektorých prípadoch zníženie prevádzkových nákladov. Spoločnosti by malo priniesť menej dochádzania za prácou, a tak aj nižšie emisie,“ poznamenal ekonóm a výskumník Anton Marcinčin.
Požiadavka na skrátenie pracovného času vyplýva z rôznych otázok, ako sú starnutie pracovnej sily, meniaci sa trh práce, nové technológie, digitalizácia či umelá inteligencia. Podľa Antona Marcinčina „využívanie sofistikovaných technológií malo oslobodiť ľudí od jednotvárnej práce a priniesť im viac času na iné aktivity. Kým technológie sa nielen za sto, ale aj za minulých desať rokov výrazne zlepšili, my stále pracujeme minimálne 40 hodín týždenne. Každý deň sa potom vo zvyšnom čase medzi dochádzaním, prácou a spánkom snažíme stihnúť všetko ostatné – rodinu, priateľov, zdravie, kultúru, cestovanie až po vianočné darčeky“.
Rovnako dôležitý je súlad medzi pracovným a rodinným životom, pretože aj ten v nemalej miere vplýva na samotnú kvalitu vykonanej práce. „Oddýchnutý zamestnanec, ktorý nepracuje pod časovým stresom, vykonáva prácu ľahšie a kvalitnejšie. Je dokázané, ako na európskej aj národnej úrovni, že viac ako 60 % pracovných úrazov dochádza v dôsledku stresu či nedostatočného odpočinku,“ zdôraznil odborník a poradca KOZ SR pre oblasť BOZP Bohuslav Bendík.
Pracovný trh sa postupne mení a zmeny sprevádza aj nástup novej, mladej generácie, ktorá ma predsa len už iné nároky a požiadavky na formu, charakter i čas strávený v práci. Predseda Rady mladých KOZ SR Ferdinand Chomo podotkol, že „v generácii ľudí okolo 30 rokov, ktorí sa osamostatňujú a zakladajú si rodiny, je požiadavka na skrátenie pracovného času vysoká. Nechcú už pracovať ako ich rodičia, chcú si život viac užívať, tráviť viac času s rodinou alebo sa venovať sebarozvoju“.
Istý tlak na zmenu pracovného času tu, jednoznačne, je. Výsledky tých krajín, ktoré si vyskúšali experiment s trojdňovým víkendom, naznačujú, že spokojní môžu byť nielen zamestnanci, ale aj firmy. Ich skúsenosti ukazujú, že okrem zvýšenia kvality života ľudí, skracovanie pracovného času vedie k tomu, že zamestnanci odvedú svoju robotu efektívnejšie a zvládnu jej viac.
Na Slovensku je téma skracovania pracovného času o to aktuálnejšia, pretože patríme medzi krajiny Európy, kde sa pracuje výrazne viac. Zároveň stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší. Slovenský ekonomický model, ktorý je postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, považuje KOZ SR za prežitok, ktorý je potrebný už prekonať.
