Ako by povedal dobrý vojak Švejk, „tak nám tu konsolidáciu schválili, pani Müllerová!“
Skôr ako sa pustíme do jej hodnotenia, treba povedať dva fakty. Nech by konsolidáciu zostavil ktokoľvek a akokoľvek inak, tak vždy by bolo čo kritizovať, pretože konsolidácia vždy bolí. Druhým faktom je, že bola a je nutná. Pretože bez nej by nás v budúcnosti čakali ešte tvrdšie opatrenia.
Aká je vlastne tá konsolidácia?
Namiesto potrebných systémových zmien však v prípade konsolidačného balíčka ide o ad hoc zmeny, ktoré majú priniesť do rozpočtu ďalšie peniaze. To, že sa zníži deficit je fajn a potrebné, no z tých zvýšených príjmov nebudeme nijako inak benefitovať – nie sú tam žiadne rozvojové projekty, ktoré by nás posúvali vpred.
Najväčším problémom celého balíčka je, že dopadá na všetky vrstvy a najviac naňho doplatia pracujúci. Či už priamo cez zníženie rodičovského bonusu (ak majú deti) – najmenej príjmoví mierne zarobia, ale strednej triede sa zníži čistý príjem. Alebo sprostredkovane cez vyššiu DPH a následné prenosy iných opatrení do cien a kolektívneho vyjednávania.
Gro v súčasnosti predstavenej konsolidácie je postavené na zmenách v DPH, a zavedení transakčnej dane, čo nie sú práve najsystémovejšie opatrenie. Na druhej strane tieto zmeny prinášajú relatívne vysoké príjmy do štátneho rozpočtu. Zvýšenie DPH sa dá zrealizovať rýchlo a pre štát bezbolestne. Transakčná daň je zložitejšia na implementáciu, ale celý proces zrealizujú banky, takže pre štát je to tiež „nízko visiace ovocie“. Nezodpovednou otázkou je reálny dopad týchto zmien na domácnosti a jednotlivé skupiny obyvateľstva – pretože éterom lietajú rôzne sumy, no skutočný dopad na domácnosti bude rôzny a závislý od mnohých faktorov. V každom prípade, bude ťažko nájsť nejakú skupinu obyvateľov, ktorá nebude v „mínuse“.
Daň z pridanej hodnoty
Diferenciácia DPH by bola v poriadku, ak by zaradenie tovarov a služieb do jednotlivých sadzieb malo nejaký systém. Väčšina krajín EÚ má 3-5 rôznych sadzieb DPH, takže to nie je ani nič nezvyčajné, ani nič škodlivé, ale mal by v tom byť nejaký systém. My máme napr. najnižšiu sadzbu na základné potraviny, kde sú zaradené potraviny na politickú objednávku a nie podľa nejakej logiky. Podobné je to aj so skladbou tovarov a služieb v ostatných sadzbách. DPH je regresívna daň, ktorá nominálne dopadá viac na bohatších, lebo viac míňajú, ale zas čo sa týka podielu na príjmoch dopadá viac na nízkopríjmových. Bohatí, v prípade potreby vedia svoju spotrebu znížiť, alebo ju z väčšej miery presúvať do sivej ekonomiky. Tieto negatíva sa sčasti dajú odstrániť dobrým nastaveným spotrebných košov pre jednotlivé sadzby, čo však v aktuálnom nastavení na Slovensku úplne absentuje.
Finančné transakcie
Nikto nevie, aké to bude mať skutočné dopady, ale pravda je, že je to úplne nesystémová daň, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou preleje do cien tovarov a služieb. Síce asi nie všade, lebo firmy ak dodávajú na vysokokonkurenčný trh, si nebudú vedieť len tak zvýšiť ceny. No tieto náklady zamestnávateľov budú mať určite za následok tlak na nezvyšovanie miezd a na kolektívne vyjednávanie, pretože firmy budú chcieť ušetriť inde a na mzdy majú najväčší vplyv. Našťastie sa vláda pri finančných transakciách plne neinšpirovala v Maďarsku a nezaviedla túto daň aj na obyvateľov – fyzické osoby – ako u našich južných susedov.
Korporátna daň
Zvýšenie korporátnej dane na 24 percent pre firmy so ziskom nad 5 mil. eur sa dá pokladať za jedno z mála „dobrých“ opatrení. Firmy s vysokým ziskom na Slovensku nebudú mať dôvod utekať zo SR, to sú nezmyselné tvrdenia niektorých analytikov a pravicových politikov. Legitímnou je samozrejme otázka, prečo by sa firmy s vysokým ziskom nemali podieľať na konsolidácii? Takáto sadzba dane bude stále tesne okolo priemeru EÚ a keď sa pozrieme na porovnanie s krajinami V4 tak rozdiely sú minimálne, okrem Maďarska. Takže za podobné nezmysly sa dá označiť aj strašenie o tom, ako to odplaší investorov. Firma, ktorá vyprodukuje viac ako 5 miliónov zisku nemá dôvod utekať, ale ani neprísť. Na rozhodnutie prečo niekam ísť podnikať vplýva množstvo faktorov, medzi ktorými výška dane zo zisku tvorí marginálnu časť. Oveľa dôležitejšími faktormi sú logistika (dostupnosť dodávateľov a zákazníkov), dostupnosť pracovnej sily, atď.
Rovnakým nezmyslom je aj tvrdenie, že vyššiu korporátnu daň si firmy prelejú do nákladov. Daň zo zisku nie je nákladová položka ani na Slovensku a ani inde na svete.
Malé firmy a dividendy
Znižovanie daní pre firmy s malým obratom/ziskom je veľmi otázne opatrenie, ktoré je vlastne v rozpore s konsolidáciou. Ide časť podnikateľského sektora, ktorá do veľkej miery vykazuje znaky nadmerného používania kreatívneho účtovníctva a veľká časť z týchto firiem vykazuje dlhodobo stratu, alebo sú na nule. Tu sa núka, ak už došlo k zníženiu sadzby, použiť ako nástroj boja s kreatívnym účtovníctvom daňové licencie, ktoré sme už na SK mali a podľa RRZ aj IFP sa osvedčili. Zrušili sa v roku 2017 úplne nezmyselne na popud politikov zo strany Most-Híd.
Ako úplne nezmyselné sa javí aj zníženie dane z dividend. Jedna z najnižších sadzieb v EÚ sa ešte znížila – v situácii, keď štát potrebuje konsolidovať. Toto nemá ani hlavu, ani pätu. Aj pri tejto dani sa často hovorí o tom, že sa z dividend prelieva do firemných nákladov. V tomto prípade ide o ešte väčší nezmysel ako pri korporátnej dani. A to z toho dôvodu, že firmy, ktoré vyplácajú dividendy svojim majiteľom/akcionárom, nie sú platiteľmi dane z dividend.
Osobité odvody
Osobitý odvod, nech sa zavedie v akomkoľvek sektore, vždy vyvoláva vášne vo verejnej debate, ktoré sú zjavne kŕmené najmä z prostredia týchto bohatých sektorov. Aj tu je legitímnou otázkou, prečo by sa firmy, ktoré podnikajú a významnou mierou zarábajú v regulovaných odvetviach, nemali podieľať na konsolidácií?
V tejto súvislosti prekvapilo zrušenie plánovaného odvodu pre energo firmy, ale môžeme sa domnievať, že to súvisí so silnou loby a na druhej strane aj s potrebou riešiť avizovanú adresnú energopomoc pre domácnosti.
Aj zástupcovia vlády hovoria, že onedlho predstavia adresnú energopomoc. Bude zaujímavé sledovať jej nastavenie, pretože dodnes nemáme definovanú energetickú chudobu. Jediný realistický návrh, ktorý k tomu existuje hovorí o hranici 1,5 násobku životného minima. Problém ale je, že životné minimum na Slovensku nemá reálnu hodnotu. Vláda sa v PVV zaviazala, že životné minimum zreálni, ale zatiaľ sme žiaden návrh zreálnenia životného minima nevideli.
Rodičovský dôchodok
Zrušenie rodičovského dôchodku je správny krok. Zavedenie tohto inštitútu, ktorý rozvracia sociálny systém a vyciciava sociálnu poisťovňu, bolo taktiež nesystémové ad hoc opatrenie. Rodičovský dôchodok a jeho nastavenie je okrem nesystémovosti aj silno diskriminačné. Jeho zrušenie prinesie nezanedbateľnú úsporu Sociálnej poisťovni, ktorá nie je v dobrej kondícii. Nahradenie asignáciou dane sa dá na jednu stranu považovať za krok správnym smerom, hoci z finančného hľadiska pôjde o zásadne nižšie sumy. Na strane druhej, asignácia dane pre rodičov zníži príjmy už aj tak podfinancovaných samospráv.
Daňový bonus na deti
Toto opatrenie sa tiež dá vnímať pozitívne, aj keď by sa možno hodilo jeho lepšie nastavenie. Doteraz fungujúci systém znevýhodňoval chudobnejších a na plný daňový bonus dosiahli zväčša len bohatší (v závislosti od počtu detí). Diskriminácia chudobnejších bola novým nastavením odstránená, ale na druhú stranu toto opatrenie zásadne zníži výšku bonusu pre strednú triedu. Nastavením nižšej hranice, od kedy daňový bonus začne klesať a hranice od akej výšky príjmu už naň prijímateľ nemá nárok, sa dala nastaviť vyššia výška daňového bonusu.
Problémom tohto opatrenia je, že peniaze, ktoré sa ušetria na zmene daňového bonusu nepôjdu samosprávam, ktoré sú prijímateľmi daní z príjmov, ale pôjdu do štátneho rozpočtu, čo znova poškodí samosprávy.
Šetrenie vs. dane
Zo všetkých strán sa ozýva, že namiesto zvyšovania daní treba šetriť a prepúšťať úradníkov. Už pred voľbami mnohí relevantní ekonómovia hovorili, že aj keby sme šetrili na prevádzke štátu, tak na úspešnú konsolidáciu bude potrebné aj zvyšovať dane. Tu sa samozrejme môžeme baviť aké dane, čo robiť s daňovým mixom, ktorý je na Slovensku dlhodobo úplne tragický. Ale to by sme sa o tom museli ako spoločnosť baviť. Slovenskí politici (všetci) sa k tejto téme, aj pred voľbami, a aj teraz, v podstate odmietajú vyjadrovať a používajú len floskuly. Tak sa potom nečudujme, že konsolidácia dopadla, ako dopadla.
Ale vráťme sa k šetreniu. Samozrejme, určite sa dá ušetriť aj na prevádzke štátu, aj na počte zamestnancov, no má to aj svoje riziká. Pretože šetrenie na prevádzke štátu je možné len do nejakej miery, ktorej prekročenie by poškodovalo ekonomiku ako takú. No odpoveď, že kde je tá hranica, nemáme. Potrebovali by sme audity, tak personálne, ako aj procesné a majetkové. Pretože v súčasnosti vládou a ministerstvami naordinované šetrenie o desať percent z personálnych nákladov je robené ad hoc, bez nejakej snahy urobiť systémové zmeny. Vláda tieto audity má v PVV, ale zatiaľ je v tomto smere ticho. Pokiaľ vieme, žiadne audity neprebiehajú. Pokojne sa môže stať, že v súčasnosti aplikované znižovanie stavov, prinesie zvýšené náklady v budúcnosti, kedy bude potrebné sanovať škody z tohto ad hoc naordinovaného nesystémového škrtania.
Chaos, chaos, chaos
A to je najväčší problém celého balíčka. Vláda mala rok na prípravu opatrení, mohla na to ísť systémovo, zrealizovať audity, namiesto toho robí ad hoc zmeny závislé od toho, ako sa vyspí predseda SNS Andrej Danko a ako veľmi kričí opozícia. V PVV má vláda aj záväzok, že zavedie majetkové dane na základe cenových máp a počtu nehnuteľností danovníka, čo by bola lepšia alternatíva ako získať zdroje – ale realita? Pripravujú na budúci rok systémovejšie opatrenia? Možno by stálo za zváženie konečne začať celospoločenskú diskusiu, ako zlepšiť a zefektívniť fungovanie štátu a inštitúcií, ako nastaviť daňový systém, ako prekopať daňový mix za ktorý nás už dekády kritizujú všetky medzinárodné inštitúcie, ale aj ako nastaviť sociálny systém a sociálne politiky. Na to však treba nielen chcenie, ale najmä politickú odvahu, zo všetkých strán.
Alebo sa aj na budúci rok dočkáme podobného narýchlo zbúchaného balíčka?
