Medzinárodná organizácia práce (ILO) vydala novú správu s názvom „Revolúcia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia: Úloha umelej inteligencie a digitalizácie na pracovisku“, ktorá skúma, ako umelá inteligencia (AI), digitalizácia, robotika a automatizácia pretvárajú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) po celom svete.
Správa zdôrazňuje, že tieto nové technológie významne prispievajú k zlepšeniu zdravia, bezpečnosti a pohody pracovníkov – zároveň však prinášajú nové výzvy, ktoré si vyžadujú proaktívne politické opatrenia.
Roboty preberajú rizikové úlohy, asistujú pri operáciách a optimalizujú logistické procesy, čím znižujú riziká a zvyšujú efektivitu. Systémy poháňané AI umožňujú presnejšie monitorovanie bezpečnosti, zefektívňujú úlohy a operácie, zmierňujú pracovné zaťaženie a podporujú inovácie aj v tradične menej technologických sektoroch. Avšak ILO upozorňuje, že úspešná implementácia týchto technológií musí byť bezpečná a spravodlivá.
„Digitalizácia ponúka obrovské príležitosti na zvýšenie bezpečnosti na pracoviskách. Roboty môžu nahradiť ľudí pri rizikových ‚3D prácach‘ – špinavých, nebezpečných a dehonestujúcich činnostiach. Automatizácia môže eliminovať monotónne úlohy a umožniť pracovníkom vykonávať kreatívnejšiu prácu,“ uviedla Manal Azzi, vedúca tímu pre politiku BOZP v ILO. „Aby sme však naplno využili potenciál týchto technológií, musíme zabezpečiť ich zavádzanie bez vytvárania nových rizík.“
Vplyv technológií na bezpečnosť a zdravie
Správa uvádza, že pokročilá robotika, automatizácia, virtuálna a rozšírená realita, ako aj inteligentné nositeľné zariadenia (napr. senzory sledujúce kvalitu ovzdušia alebo zariadenia na detekciu rizík v reálnom čase), zásadne menia prístup k prevencii pracovných úrazov a znižovaniu vystavenia rizikám. Digitalizácia tiež prispieva k vzniku hybridných a diaľkových pracovných foriem, ktoré podporujú flexibilitu a zlepšujú duševné zdravie.
Na druhej strane, vznikajú nové druhy rizík. Pracovníci, ktorí udržiavajú alebo spolupracujú s robotmi, môžu čeliť nepredvídateľnému správaniu strojov, zlyhaniam systémov či kybernetickým útokom. Ďalšie riziká vznikajú z nevhodného ergonomického dizajnu nositeľných technológií či exoskeletov.
Správa upozorňuje aj na riziká spojené s nadmernou závislosťou na AI, čo môže viesť k zníženej ľudskej kontrole, zvýšenému stresu, syndrómu vyhorenia a problémom s duševným zdravím. Výzvy sa týkajú tiež pracovníkov v digitálnych dodávateľských reťazcoch a pri nakladaní s elektronickým odpadom.
Globálna reakcia politík a úloha ILO
ILO vo svojej správe poukazuje na existujúce regulačné medzery v oblasti riadenia rizík spojených s digitalizáciou. Vyzýva na posilnenie politík na globálnej, regionálnej aj národnej úrovni, pričom pripomína význam svojich Dohovorov č. 155 a 187 o BOZP ako základu pre bezpečné pracovné prostredie v digitálnom veku.
Ako zabezpečiť, aby digitalizácia podporovala bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
Mnohé krajiny už začali prijímať opatrenia týkajúce sa bezpečnosti robotiky, interakcie človeka a stroja, práva na odpojenie, algoritmického riadenia práce či bezpečnej práce na diaľku a na platformách.
Kľúčovým faktorom úspešného zavádzania technológií je zapojenie pracovníkov v každej fáze a realizácia školení a osvety na podporu bezpečného používania nových technológií. ILO tiež vyzýva na ďalší výskum, aby bolo možné lepšie pochopiť dlhodobé dôsledky digitálnej transformácie na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Zdroj: MOP
