Aké je, podľa Vás, postavenie žien v odboroch? Líši sa v niečom od mužov?
Z pohľadu Odborového zväzu SLOVES sa postavenie žien od mužov v odboroch veľmi nelíši. Pomer mužov a žien v odboroch do veľkej miery závisí od odvetvia, v ktorom odbory pôsobia. V našom odborovom zväze SLOVES zastupujeme predovšetkým zamestnancov verejnej správy, vykonávajúcich administratívnu prácu, z čoho vychádza aj prevaha žien v tomto zamestnaní, čo vidíme aj na našej členskej základni a tým pádom aj v riadiacich odborárskych funkciách. Iná situácia je samozrejme vo výrobných odborových zväzoch, vo veľkých fabrikách a firmách, kde je väčšie zastúpenie mužov, vyplývajúce aj zo zaužívaných rodových stereotypov. V SLOVESe si ženy začali uvedomovať svoj potenciál a možnosti pomáhať pri obhajobe práv zamestnancov. Ženy v práci musia častokrát riešiť potrebu rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, čo je aj jedna z veľkých úloh odborárskej práce, takže aj preto sa ženy radi zapájajú do činnosti odborov. V poslednej dobe vnímam, že aj zamestnávatelia uznávajú ženy –odborárky, nemajú s nami žiadny problém. Myslím si, že spoločenská nálada začína dávať viac prednosť ženám aj v odborárskej práci.
Ako si vysvetľujete že v rámci KOZ SR a odboroch celkovo máme toľko úspešných žien – funkcionárok?
V rámci Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR máme naozaj veľmi dobrý, ba až vyrovnaný podiel žien predsedníčok a mužov predsedov. Veľmi pozitívne vnímam, že aj v odborovom zväze, kde majú prevahu muži, sa môže úspešne vo funkcii predsedníčky uplatniť žena. Vo všeobecnosti, ženy viac pracujú so srdiečkom, sú viac empatické, citlivejšie a nereagujú hneď zbytočne tvrdo a prehnane. Kolektívne vyjednávania so ženami tak môžu byť kultivovanejšie, jemnejšie a myslím si, že aj preto veľa zamestnávateľov rado spolupracuje na tejto úrovni so ženami – odborárkami.
Je podľa vás náročné pre ženy presadiť sa vo vysokých funkciách?
Je to o niečo náročnejšie ako pri mužoch, ale nejde o problém vzdelanostný, alebo žeby ženy nemali prehľad. Skôr si myslím, že ženy majú menej príležitostí, a to vzhľadom na to, že uprednostňujú starostlivosť o rodinu pred kariérnym rastom. Každá vysoká funkcia si totiž vyžaduje pracovné nasadenie aj mimo riadneho pracovného času, čo je dosť náročné skĺbiť s rodinou, hlavne pri mladších ženách, ktoré si zakladajú rodinu alebo sa starajú o malé deti. Preto, keď aj vidíme ženy vo vysokých funkciách, často ide o ženy, ktoré majú už odrastené deti, teda ženy, ktoré sa už o rodinu postarali a preto majú čas venovať sa naplno svojej funkcii.
Ako ste sa dostali k práci v odboroch a následne k predsedníckej funkcii?
Patrím ku generácii, ktorá zažila odbory ROH pri prvom vstupe do zamestnania. V tej dobe som, paradoxne, patrila k rebelom, nechcelo sa mi vstupovať do ROH z donútenia. Po roku 1989 som dostala ponuku ísť pracovať ako sekretárka na Odborový zväz štátnych orgánov a organizácií. Vtedy som nemala ešte celkom jasnú predstavu, ako fungujú odbory. Stretla som sa tam ale s fantastickými ľuďmi, ktorí ma dostali do obrazu a pomohli mi kariérne rásť. A tak som si od roku 1991, keď som nastúpila do odborov, postupne prešla všetkými funkciami , až kým som bola v roku 2018 zvolená za predsedníčku Odborového zväzu SLOVES.
